Slávnostné odhalenie pamätnej tabule Zoltána Kodályaa koncertpri príležitosti 135. výročia narodenia a 50. výročia úmrtia hudobného skladateľa

21. September 2017
15,00 - odhalenie pamätnej tabule v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského
18,00 - koncert v sále Marianum
Organizátori: Trnavský samosprávny kraj, Západoslovenské múzeum v Trnave, Trnavská arcidiecéza, Mesto Trnava, Spoločnosť Mikuláša Schneidra-Trnavského
 
Podujatie sa koná pod záštitou Tibora Mikuša predsedu Trnavského samosprávneho kraja
 
Slávnostné odhalenie pamätnej tabule Zoltána Kodálya sa uskutoční o 15,00 v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského. V miestnosti na prízemí bude výstava o živote a diele Zoltána Kodálya zapožičaná z Vlastivedného múzea v Galante.
Podvečer o 18,00 hodine bude v sále Marianum koncert z tvorby Zoltána Kodálya, na ktorom vystúpia viaceré hudobné telesá. Obrazová prezentácia priblíži život a tvorbu hudobného skladateľa a zameria sa na jeho študentské roky strávené v Trnave. Zaznejú piesne z tvorby Zoltána Kodálya v podaní troch speváckych zborov - Detského speváckeho zboru veľkých Schola Mariana pri Cirkevnej škole Marianum z Komárna, Miešaného speváckeho zboru Cantica (Z)nova z Trnavy a Spevokolu Zoltána Kodálya z Galanty. Kolályove hudobné diela prednesie aj Kodály String Trio z Galanty a pedagógovia Kodályovho inštitútu pri Univerzite Ferenca Liszta v Kecskeméte: Judit Rajk, János Klézli a Éva Madarász. 
 
Zoltán Kodály (16. december 1882 – 6. marec 1967)
maďarský skladateľ, etnomuzikológ, lingvista, pedagóg, medzinárodne uznávaný ako tvorca Kodályovej metódy
Narodil sa v Kecskeméte v rodine železničného úradníka, prvé roky života prežil v Galante. Rodina sa presťahovala do Trnavy, keď sa jeho otec sa stal náčelníkom železničnej stanice v Trnave.
Študoval v Trnave na gymnáziu (1892 – 1900), štúdiá neskôr ukončil v Budapešti ako učiteľ s aprobáciou nemčina - maďarčina. Zberateľskej činnosti ľudovej hudby v okolí Galanty sa začal venovať v roku 1905. Spolu s Bélom Bartókom sa podieľal na zbere ľudových piesní, ktoré vyšli neskôr pod názvom Maďarské piesne.
Všetky diela Zoltána Kodálya vykazujú originálnu formu a obsah, tiež zaujímavú zmes štýlov západoeurópskej hudby, vrátane klasickej, latino-románskej, impresionistickej tradície s modernistickými prvkami. Odrážajú i hlboké znalosti a rešpekt k ľudovej hudbe v Maďarsku a v Maďarmi obývaných oblastiach Rumunska a Slovenska. Najsláv­nejšou sa stala kantáta Psalmus Hungaricus, ktorú napísal v roku 1923 pri príležitosti osláv 50. výročia spojenia Pešti a Budína. Významná je opera Háry János (1925), ale aj divadelné diela Székely fonó (1924 - 1932) a Czinka Panna balladája (1948).  Okrem orchestrálnej suity Tance z Galanty vydal v roku 1930 aj Tance z Marosszéku. Jeho sonáta Te Deum z roku 1936, ktorú napísal k 250. výročiu oslobodenia Budapešti spod tureckej nadvlády patrí medzi najkrajšie. Najväčšia časť jeho tvorby  patrí kantátam a spevu, ale písal i diela pre klavír a pre hudobné telesá.
Tvorba Zoltána Kodálya je prezentovaná na celom svete. Slávnym sa stal aj vďaka hudobno-vzdelávacej reforme, za čo bol v roku 1963 zvolený za prezidenta medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu.
 
Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave
 
Koncert v sále Marianum 18,00
Detský spevácky zbor veľkých Schola Mariana pri Cirkevnej škole Marianum z Komárna
ZUŠ Mikuláša Schneidera Trnavského z Trnavy
Kodály String Trio z Galanty
Judit Rajk, János Klézli, Éva Madarász – hosťujúci umelci z Kecskemétu
Spevokol Zoltána Kodálya z Galanty
 
/Dom hudby M. Schneidera Trnavského/