(Božena Slančíková Timrava - Ondrej Šulaj)
Novela B.S. Timravy Ťapákovci (1913) patrí ku klenotom slovenskej literatúry. Timrava sa vo svojich dielach neostýcha kritizovať zaužívané tradície a praktiky dedinského života. Jej výnimočný pozorovací talent a cit pre spoločenskú kritiku sa aj v tomto diele prejavuje s veľkou dávkou humoru. Ťapákovci sú synonymom lenivosti, nečinnosti a ľahostajnosti. U Ťapákovcov žije šestnásť ľudí v jednej izbe. Panuje tu dusný vzduch, vlhké steny, bledé ospalé tváre a všadeprítomná nedvižnosť. Ich pohodlie a leňošenie však narúša jeden cudzí element – Iľa, ktorá sa do rodiny svojho muža snaží vniesť život, činorodosť a „zdravé ovzdušie“. Lenže práve zmena je to, čomu sa Ťapákovci najviac bránia. Timrava nás sprevádza širokou škálou charakterov a do veľkej kritiky spoločnosti vnáša malé ľudské radosti a starosti, ktoré robia život postáv ešte farbistejším a pravdivejším. Dielo Ťapákovci nemá v slovenskej literatúre obdobu a vďaka svojej nadčasovosti k nám živo prihovára aj dnes.
Slovenský scenárista, režisér a dramatik Ondrej Šulaj vytvoril na základe Timravinej novely tragikomickú dramatizáciu plnú šťavnatého humoru s nádychom irónie a sarkazmu. Šulaj pomocou mnohých detailov citlivo dokreslil jednotlivé charaktery v Ťapákovskej rodine a vytvoril tak ďalšie a ďalšie odtiene ťapákovskej „duše“.
„U Ťapákovcov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť započať oračku dnes, či nie. Role síce túžia za pluhom – no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň.“ B.S. Timrava: Ťapákovci
Božena Slančíková Timrava (1867 – 1951)
Predstaviteľka vrcholného obdobia slovenského realizmu. Narodila sa v Polichne do rodiny evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý jej dal kvalitné domáce vzdelanie. Na jej tvorbu mali najväčší vplyv: literárne tvorivé prostredie v rodine, ľudia a príroda novohradského kraja a údel osudu nevydatej ženy. Písala poéziu aj drámu, ale najväčšie uznanie si získala svojimi prózami. Jej poviedky a novely majú autobiografické motívy, zobrazuje v nich dedinské i mestské prostredie. Svoje práce publikovala v Slovenských novinách, Slovenských pohľadoch a v časopise Živena. K osemdesiatym narodeninám bola vymenovaná za národnú umelkyňu. Najznámejšie diela: Skúsenosť, Veľké šťastie, Ťapákovci, Hrdinovia, Všetko za národ, Skon Paľa Ročku.
Réžia: Matúš Bachynec
Dramaturgia: Lucia Mihálová
Scéna: Ján Husár
Kostýmy: Peter Čanecký
Hudba: Daniel Fischer
Novela B.S. Timravy Ťapákovci (1913) patrí ku klenotom slovenskej literatúry. Timrava sa vo svojich dielach neostýcha kritizovať zaužívané tradície a praktiky dedinského života. Jej výnimočný pozorovací talent a cit pre spoločenskú kritiku sa aj v tomto diele prejavuje s veľkou dávkou humoru. Ťapákovci sú synonymom lenivosti, nečinnosti a ľahostajnosti. U Ťapákovcov žije šestnásť ľudí v jednej izbe. Panuje tu dusný vzduch, vlhké steny, bledé ospalé tváre a všadeprítomná nedvižnosť. Ich pohodlie a leňošenie však narúša jeden cudzí element – Iľa, ktorá sa do rodiny svojho muža snaží vniesť život, činorodosť a „zdravé ovzdušie“. Lenže práve zmena je to, čomu sa Ťapákovci najviac bránia. Timrava nás sprevádza širokou škálou charakterov a do veľkej kritiky spoločnosti vnáša malé ľudské radosti a starosti, ktoré robia život postáv ešte farbistejším a pravdivejším. Dielo Ťapákovci nemá v slovenskej literatúre obdobu a vďaka svojej nadčasovosti k nám živo prihovára aj dnes.
Slovenský scenárista, režisér a dramatik Ondrej Šulaj vytvoril na základe Timravinej novely tragikomickú dramatizáciu plnú šťavnatého humoru s nádychom irónie a sarkazmu. Šulaj pomocou mnohých detailov citlivo dokreslil jednotlivé charaktery v Ťapákovskej rodine a vytvoril tak ďalšie a ďalšie odtiene ťapákovskej „duše“.
„U Ťapákovcov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť započať oračku dnes, či nie. Role síce túžia za pluhom – no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň.“ B.S. Timrava: Ťapákovci
Božena Slančíková Timrava (1867 – 1951)
Predstaviteľka vrcholného obdobia slovenského realizmu. Narodila sa v Polichne do rodiny evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý jej dal kvalitné domáce vzdelanie. Na jej tvorbu mali najväčší vplyv: literárne tvorivé prostredie v rodine, ľudia a príroda novohradského kraja a údel osudu nevydatej ženy. Písala poéziu aj drámu, ale najväčšie uznanie si získala svojimi prózami. Jej poviedky a novely majú autobiografické motívy, zobrazuje v nich dedinské i mestské prostredie. Svoje práce publikovala v Slovenských novinách, Slovenských pohľadoch a v časopise Živena. K osemdesiatym narodeninám bola vymenovaná za národnú umelkyňu. Najznámejšie diela: Skúsenosť, Veľké šťastie, Ťapákovci, Hrdinovia, Všetko za národ, Skon Paľa Ročku.
Réžia: Matúš Bachynec
Dramaturgia: Lucia Mihálová
Scéna: Ján Husár
Kostýmy: Peter Čanecký
Hudba: Daniel Fischer
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.
