Postup je jednoduchý. Vezmeme súčasnú rodinu zo strednej triedy. Otec je lekár, matka pracuje pre významného umelca, syn problematicky dospieva. Necháme ich najať si upratovačku. Nič výnimočné. Následne pridáme klasickú frašku. Zariadime, aby boli postavy pristihnuté v nevhodných situáciách, v ktorých sa groteskne odhalí ich tajomstvo, pripravíme im tie najabsurdnejšie situácie, aké poznáme od Albeeho či Pintera. A nakoniec pridáme chaotickú melanchóliu dnešnej doby, kde si človek osamotene vyberá svoju identitu z takmer nekonečného množstva možností, v ktorých sa nevie orientovať. Celú zmes vlejeme na prudký oheň. Kssssss! Výsledkom je ostro-kyslá polievka Mayenburgovej najnovšej hry, v ktorej nezávislého umelca, frustrovanú ženu, lekára bez hraníc a chlapca koketujúceho s homosexualitou takmer otrávi najatá žena v domácnosti. Čím? No predsa polievkou. 

Plastický obraz je najnovšia hra Mariusa von Mayenburga, vyznačujúca sa okrem presne nastaveného zrkadla aj nečakanou záverečnou pointou – ktorú však nemožno prezradiť.
Divadlo Jána Palárika v Trnave hru uvádza v slovenskej premiére.  

Marius von Mayenburg (1972) 
Jeden z najvýznamnejších súčasných európskych dramatikov. Študoval staronemeckú literatúru na mníchovskej univerzite a scénické písanie na berlínskej Hochschule der Künste. Jeho hra Tvár v ohni, ktorú napísal ako dvadsaťpäťročný, sa hrala v takmer 30 krajinách a priniesla mu Kleistovu cenu pre novú dramatiku, Cenu frankfurtskej nadácie pre mladých autorov a víťazstvo v prestížnej ankete časopisu Theater Heute. Mala premiéru v mníchovskom divadle Kammerspiele v réžii Thomasa Ostermeiera, ktorý sa následne stal dvorným režisérom jeho hier. V roku 1998 začal Mayenburg pôsobiť ako dramaturg Ostermeierovej divadelnej skupiny pôsobiacej v svojráznom industriálnom priestore Baracke am Deutschen Theater Berlin, ktorý predtým slúžil ako ubytovňa pre stavebných robotníkov prezývaná „trestanecká kolónia“. O tomto výnimočnom tvorivom prostredí sa Mayenburg vyjadril: „Tu má človek zrazu pocit, že divadlo je úžasne prosté.“ V roku 1999 odišiel s Ostermeierom do berlínskej Schaubühne am Lehniner Platz ako rezidenčný dramatik, dramaturg a prekladateľ. Napísal 17 divadelných hier. Plastický obraz (Stück Plastik) je najnovšou z nich (2015).

Preklad: Eva Melichárková
Réžia: Juraj Bielik
Dramaturgia: Zuzana Šajgalíková
Scéna: Zuzana Formánková
Kostýmy: Katarína Holková
Hudba: Juraj Bielik
Svetelný dizajn: Juraj Jakabčin

Osoby a obsadenie:
Ulrika: Petra Blesáková
Michael: Tomáš Vravník
Vincent: Miroslav Beňuš
Haulupa: Michal Jánoš
Jessica: Kristína Tóthová