(Maurice Polydor-Marie-Bernard Maeterlinck)

Symbolistická hra, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Mauricea Maeterlincka Modrý vták, patrí ku klenotom svetovej dramatickej tvorby určenej deťom. Autor v nej magickým spôsobom popisuje snovú výpravu dvoch detí za tajomným “modrým vtákom“. Je to rozprávková metafora o hľadaní ľudského šťastia.
Dobrodružná cesta plná neobyčajných stretnutí, sa stáva veľkou cestou poznania. Deti na jej konci pochopia, že skutočné šťastie nemožno naháňať, ale že je ukryté v nás, a v našej schopnosti súcitiť a rozdávať šťastie ostaným. V časoch, kedy sa tolerancia, súcit a vzájomné porozumenie stavujú len prázdnymi frázami, prichádzajú k slovu rozprávkové príbehy so silným posolstvom. Vedel to aj Maurice Maeterlinck, pred sto rokmi,  kedy sa v Európe schyľovalo k najväčším tragédiám 20. storočia.
Snahou tvorivého tímu, okolo režiséra Petra Palika nie je len pretlmočiť ideu diela najmladšej generácií, ale pomocou poetických obrazov a emotívnej hudby ponúknuť divákovi silný estetický zážitok.

Maurice Polydor-Marie-Bernard Maeterlinck

Bol to belgický dramatik, básnik a esejista píšuci po francúzsky, predstaviteľ symbolizmu. Narodil sa 29. augusta 1862 v Gente.
Pochádzal zo zámožnej rodiny. Vyštudoval právo a stal sa advokátom. V roku 1895, keď sa presťahoval do Paríža, sa povolania advokáta vzdal a začal sa naplno venovať literatúre.
Jeho básnická prvotina Skleníky (1889), je silno ovplyvnená pocitmi životnej osamelosti a plná zvláštnej duševnej clivoty. Ako dramatik Maeterlinck už vo svojej prvej divadelnej hre, rozprávkovej dráme Princezná Maleina (1889), preukázal, že mu nejde ani o kresbu charakterov, ani o konflikt vášne, či o psychologický popis duševných procesov. Predovšetkým sa snažil o poetické a mystické zobrazenie hrôzy, temnoty a osudovosti života a bezmocnosti človeka vo vzťahu k láske a smrti. Podobne vyznievajú aj jeho ďalšie dramatické práce, z ktorých najznámejšia je Pelleas a Melisanda (1892), a Modrý vták (1908). Popri básnických a dramatických dielach zaznamenali úspech aj jeho filozofické eseje, v ktorých sa snažil vyrovnať  s absurditou sveta.
Za jeho všestrannú literárnu činnosť a najmä za dramatické diela, ktoré sa vyznačujú bohatou fantáziou a poetickým idealizmom, a ktoré pod rúškom rozprávkovej podoby odhaľujú hlbokú inšpiráciu a tajomne oslovujú ľudský cit a imagináciu, mu bola v roku 1911 udelená Nobelova cena za literatúru.  V roku 1932 mu belgický kráľ Albert I. udelil  grófsky titul.
Počas druhej svetovej vojny žil v Spojených štátoch amerických. Po jej skončení sa vrátil na svoj kaštieľ v Nice, ktorý kúpil v roku 1930. Tam v roku 1949 zomrel na infarkt.
 
Réžia: Peter Palík
Dramaturgia: Martin Geišberg
Scéna: Ján Zavarský
Kostýmy: Eva Kleinová
Hudba: Martin Geišberg
Choreografia: Stanislava Vlčeková