Anton Čierny: Môj domov je „vlhká hmlistá krajina“
Kurátor: Roman Popelár
Otvorenie výstavy: 3.11. (Pia) 2017 o 18:00
Trvanie výstavy: 03.11.(Pia) - 25.03.(Ne) 2018
Otvorené: Ut-Pia 9.00 - 17.00, Ne 13.00 - 18.00
Hudobný hosť vernisáže - Longital unplugged
Vo februári uplynulo 20 rokov odvtedy, ako sa Anton Čierny odprezentoval v Synagóge – Centre súčasného umenia monumentálnou inštaláciou s názvom Svitanie. Išlo o jednu z ôsmych výstav cyklu Pamäť miesta (1997-98) v kurátorskej koncepcii Jany Geržovej.
Autor – vzdelaním sochár – sa výraznejšie presadil už v 1. pol. 90. rokov. Ako absolvent prof. Juraja Bartusza na bratislavskej VŠVU (1991) inklinoval k intermediálnym presahom, pričom sochu v tom čase chápal ako artefakt v krajine (land art), ako zásah do existujúcej architektúry (umenie vo verejnom priestore) a pre rôzne galerijné či negalerijné priestory v Čechách a na Slovensku vytváral tzv. site-specific inštalácie. Práve Svitanie patrí bezpochyby k vrcholom autorovej tvorby 90. rokov.
Od roku 1999 začal Čierny pedagogicky pôsobiť na VŠVU a jeho záujem sa pozvoľna upriamuje na videoinštalácie, videodokumenty a záznamy z happeningov, ktoré realizoval v rôznych lokalitách západnej či východnej Európy. Jeho umeleckú tvorbu, východiská a smerovanie, ako aj výstavnú činnosť, podrobne zachytáva monografia vydaná Považskou galériou umenia v Žiline v r. 2012 (autori Zora Rusinová, Mira Sikorová Putišová, Daniel Grúň).
Po dvadsiatich rokoch sa – dnes už prof. Anton Čierny – vracia opäť do trnavskej synagógy. Je známe, že k projektom ho väčšinou inšpirujú atypické miesta, situácie, témy. V duchu „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ si tentokrát umelec vybral na výstavu priestory (doposiaľ) nevýstavné: čiastočné zrekonštruované interiéry oboch veží synagógy, ktoré nesú informačnú stopu viacerých dekád minulosti i súčasnosti.
Architektúra, ktorá si v priebehu 20. a 21. storočia prešla sakrálnou, profánnou aj umeleckou etapou, sa po čiastočnej rekonštrukcii stala pre výtvarníka platformou na prezentáciu stále aktuálnej témy našich dejín: extrémizmu, ktorý sa v posledných rokoch vkráda do našich životov i politiky. Čierny primárne vychádza z nedokončenosti a „surovosti“ interiéru, ktorý zostával nevyužitý pred rekonštrukciou i po nej. Svojsky ho dobudoval a sprístupnil verejnosti. Použil pritom minimalistické, nízkonákladové riešenie – či už prístup do vežičiek alebo formu prezentácie videí. Výsledkom je tak ucelená architektonická videoinštalácia, ktorá hovorí o tom, že spracovanie citlivej témy minulosti nie je priamočiare. K výsledku sa treba prepracovať (stúpanie – cesta nahor), byť s ním konfrontovaný (napr. formou filmu či videa) a nájsť riešenie prostredníctvom súčasnosti.
www.gjk.sk
Kurátor: Roman Popelár
Otvorenie výstavy: 3.11. (Pia) 2017 o 18:00
Trvanie výstavy: 03.11.(Pia) - 25.03.(Ne) 2018
Otvorené: Ut-Pia 9.00 - 17.00, Ne 13.00 - 18.00
Hudobný hosť vernisáže - Longital unplugged
Vo februári uplynulo 20 rokov odvtedy, ako sa Anton Čierny odprezentoval v Synagóge – Centre súčasného umenia monumentálnou inštaláciou s názvom Svitanie. Išlo o jednu z ôsmych výstav cyklu Pamäť miesta (1997-98) v kurátorskej koncepcii Jany Geržovej.
Autor – vzdelaním sochár – sa výraznejšie presadil už v 1. pol. 90. rokov. Ako absolvent prof. Juraja Bartusza na bratislavskej VŠVU (1991) inklinoval k intermediálnym presahom, pričom sochu v tom čase chápal ako artefakt v krajine (land art), ako zásah do existujúcej architektúry (umenie vo verejnom priestore) a pre rôzne galerijné či negalerijné priestory v Čechách a na Slovensku vytváral tzv. site-specific inštalácie. Práve Svitanie patrí bezpochyby k vrcholom autorovej tvorby 90. rokov.
Od roku 1999 začal Čierny pedagogicky pôsobiť na VŠVU a jeho záujem sa pozvoľna upriamuje na videoinštalácie, videodokumenty a záznamy z happeningov, ktoré realizoval v rôznych lokalitách západnej či východnej Európy. Jeho umeleckú tvorbu, východiská a smerovanie, ako aj výstavnú činnosť, podrobne zachytáva monografia vydaná Považskou galériou umenia v Žiline v r. 2012 (autori Zora Rusinová, Mira Sikorová Putišová, Daniel Grúň).
Po dvadsiatich rokoch sa – dnes už prof. Anton Čierny – vracia opäť do trnavskej synagógy. Je známe, že k projektom ho väčšinou inšpirujú atypické miesta, situácie, témy. V duchu „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ si tentokrát umelec vybral na výstavu priestory (doposiaľ) nevýstavné: čiastočné zrekonštruované interiéry oboch veží synagógy, ktoré nesú informačnú stopu viacerých dekád minulosti i súčasnosti.
Architektúra, ktorá si v priebehu 20. a 21. storočia prešla sakrálnou, profánnou aj umeleckou etapou, sa po čiastočnej rekonštrukcii stala pre výtvarníka platformou na prezentáciu stále aktuálnej témy našich dejín: extrémizmu, ktorý sa v posledných rokoch vkráda do našich životov i politiky. Čierny primárne vychádza z nedokončenosti a „surovosti“ interiéru, ktorý zostával nevyužitý pred rekonštrukciou i po nej. Svojsky ho dobudoval a sprístupnil verejnosti. Použil pritom minimalistické, nízkonákladové riešenie – či už prístup do vežičiek alebo formu prezentácie videí. Výsledkom je tak ucelená architektonická videoinštalácia, ktorá hovorí o tom, že spracovanie citlivej témy minulosti nie je priamočiare. K výsledku sa treba prepracovať (stúpanie – cesta nahor), byť s ním konfrontovaný (napr. formou filmu či videa) a nájsť riešenie prostredníctvom súčasnosti.
www.gjk.sk
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.