Používaním stránky kamdomesta.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac informácií nájdete v Pravidlách používania súborov cookies.
TLAČOVÉ SPRÁVY

Počúvať maďarské ľudové piesne počas celého večera? A súčasne hrá aj autentická maďarská ľudová hudba? Navyše na javisku poskakujú maďarskí ľudoví tanečníci?

Vyššie uvedené otázky ste si ešte mohli položiť v dobe Zoltána Kodálya, nakoľko opísaný svet pôsobil na javisku Maďarskej národnej opery cudzím dojmom, nehovoriac o iných krajinách. Ale kultúrne ťaženie autora bolo úspešné: prostredníctvom Székely fonó (Sikulské priadky) sa maďarská ľudová hudba ako javiskové umenie dostala do celého sveta.

Počas doby uzatvorenia hlavnej budovy Budapeštianskej Opery z dôvodu jej rekonštrukcie, Opera, ktorá vždy pokladala značný dôraz na rozširovanie tohto žánru, najmä maďarskej opery v čo najširšom okruhu, organizuje veľkolepé turné tak v Maďarsku, ako aj v iných krajinách. Cieľom je, aby si diváci mohli vychutnať toto najdôležitejšie dielo maďarskej opernej literatúry, ako aj najvydarenejšie produkcie tejto inštitúcie po celom svete. A na okružnej ceste, uskutočnenej v krajinách Vyšehradskej skupiny je samozrejmé, že dva diela, ktoré cestujú so súborom sú Sikulské priadky, ktoré vyzdvihujú maďarské ľudové piesne do operných výšin, ako aj opera Jenůfa moravského skladateľa Leoša Janáčka, ktorá je tiež bohatá na motívy ľudovej hudby. Opera predvedie tieto produkcie po večeroch v Poľskom divadle vo Varšave, v Národnom divadle v Bratislave a vo veľkej sále Žofinho paláca v Prahe.

A prečo práve títo dvaja skladatelia? Kodály a Janáček rovnako majú väzby na slovenskú kultúru. Kodály strávil značne určujúcu časť svojho detstva v Galante, a hudbu, ktorú tam počul, neskoršie spracoval – stala sa tak jednou z najslávnejších jeho kompozícií. Fantáziu Janáčeka tiež rozhýbala slovenská tanečná hudba. Ale autori, ktorí inšpiráciu čerpali najčastejšie z ľudovej hudby svojej vlasti a okolitých krajín, dokázali na najvyššej úrovni rozvinúť svoje nápady zozbierané z hudobného dedičstva práve v opere, a práve s najvýznamnejšími príkladmi týchto nápadov sa postaví na javisko súbor budapeštianskej Opery.


Leoš Janáček: Jenůfa

Jeden z míľnikov maďarskej štátnej opernej činohry je Sikulské priadky v podaní Maďarskej štátnej opery. Deň pred týmto predstavením je na programe jedno z najkrajších diel českej opernej literatúry Jenůfa. Tieto dva diela sú spojené tým, že podkladom pre ich tematiku sú odveké city, problémy a životné situácie. Láska, manželstvo, osirenie, sklamanie – o týchto témach znejú maďarské ľudové piesne a o nich spievajú aj hrdinovia Janáčka. Jenůfa tiež nesie silné motívy ľudovej hudby a popri tom je preň charakteristická aj vyhranená náboženská línia. Na rozdiel od diel Kodálya sa tu objavuje mimoriadne presný dej v reálnom čase, v reálnom priestore a s prirodzeným jazykom, ktorý je už skoro hovorový. To všetko je ale možné súčasne interpretovať aj ako základné ale vôbec nie banálne symboly umiestnenia v konkrétnom čase, konkrétnych dejísk a predmetov – ako napríklad mlyn, ktorý symbolizuje veľké zmeny, ktoré nastanú v ľudskom živote. A týmto podstatným symbolom prichádzajú na pomoc hudobné klišé pojímané v dobrom slova zmysle, ktorých vlastnými charakteristikami sú aj obrovské kontrasty, keď sa vedľa seba postavia extrémne protikladné hodnoty, dotýkajúce sa hraníc grotesky.

Celá opera je mimoriadne ľudská s až výbušne zhusteným, skoro ťažko pochopiteľným príbehom štyroch generácií jednej rodiny postavenej do stredobodu, a hľadá odpovede na také otázky, ktoré si v podstate môže položiť každý z nás. Ak niekoho nezavraždili moje dve ruky, tak ani nie som vinný? Ako veľmi mám odvahu a viem znášať následky svojich skutkov, zodpovednosť, svoj údel?

Prvou opernou réžiou mimoriadne úspešného divadelného režiséra Attilu Vidnyánskeho bola táto klasika od Janáčeka v roku 2004. V jeho koncepcii je možné interpretovať každý prvok (nech sa jedná o kulisy, predmety alebo gestá) v dvoch hladinách: v konkrétnej a abstraktnej, v ktorom ponímaní v sebe zhusťuje viac významov. Obraz javiska je čistý a predsa plný odkazov a myšlienok, ktoré sú pre nás, pre nás každého.

Text: Gabriela Preissová
Režisér: Attila Vidnyánszky
Choreograf: András Nádasdy
Scéna a kostýmy: Olekszandr Bilozub
Poverený riaditeľ zboru: Gábor Csiki

Dirigent: Balázs Kocsár

Starenka Buryjovka: Éva Balatoni
Laca Kelemeň: István Kovácsházi
Števa Buryja: Atilla Kiss B.
Kostolníčka: Helena Zubanovich
Jenůfa: Szilvia Rálik
Starík: Géza Gábor
Richtár: László Szvétek
Richtárka: Júlia Vajda
Karolka: Krisztina Simon
Suseda: Éva Várhelyi
Barena: Mária Farkasréti
Jano: Eszter Zavaro
s

26 septembra 2018 19:00 | Slovenské národné divadlo, Bratislava


Zoltán Kodály: Sikulské priadky (Scény z transylvánie)

Zoltán Kodály vytvoril Sikulské priadky z venca ľudových piesní, ktoré sú namiesto textu prózy alebo recitačného spevavého hovoru spojené len „nemou hrou“, pantomímou. V dôsledku toho sa stáva dramatická štruktúra diela voľnou, skutočný dej je v ňom vykryštalizovaný len v malej miere. Táto baladová, hmlistá štruktúra nabáda každého javiskového tvorcu k tomu, aby sa snažil rozlúštiť: aký príbeh nám toto dielo rozpovie?

A prečo bolo pre Kodálya také dôležité, aby maďarské ľudové piesne adaptoval na operné javisko? Na tieto otázky poskytujú odpoveď jeho vlastné slová: „Maďarská ľudová hudba je stotónovým orgánom, má hlas na všetko, od jemných žartov až po tragédiu. (...) Nie sú to náhodou príznaky vážnej choroby, ak najkrajšie piesne, ktoré sa urodili za tisíc rokov maďarskej geniality, poznali už len paholci a starí sedliaci? Či nebolo súrnou povinnosťou naučiť sa tie od nich, a znova ich položiť do rúk každého Maďara? Dedina sa teraz lúči so starými tradíciami. Mladí ich už nepreberajú. Prichádzame na rad my. Oheň nesmie vyhasnúť.” Hudba Kodálya a atmosféra maďarskej ľudovej hudby sa stáva ešte hodnovernejšou vďaka hudobnej hre jedného z najzasvätenejších znalcov autentického maďarského folklóru, Istvána Pála „Slaniny” a jeho súboru. Súbor sa mimoriadnym spôsobom pripája k Orchestru Maďarskej štátnej opery, čím posilňuje spojenie medzi klasickou a ľudovou hudbou.

Dielo Kodálya, ktorý zo strany svojej matky má aj poľských predkov, na javisko uviedol Poliak Michał Znaniecki. Podľa režiséra sa síce ľudová hudba po svete navzájom líši vo svojich tónových pokladoch, ale vo svojej tematike je mimoriadne jednotná. Stavia na tieto podstatné odkazy bez toho, aby od dostatočne hlbokého odkazu obsiahnutého v piesňach odkláňal pozornosť zbytočnými vrstvami navyše. Jeho cieľom je, aby ako multikultúrny režisér predstavil tento farebný svet prispôsobujúc sa očiam a ušiam medzinárodného obecenstva.

Popri ľudovej hudbe a ľudových piesní sa v produkcii objaví aj ľudový tanec, tanečné vložky predvedú tanečníci maďarského súboru ľudového tanca s jedným z najzvučnejších mien, Duna Művészegyüttes (Umelecký súbor Dunaj), choreografie pripravil ich riaditeľ, Zsolt Juhász.

Režisér: Michał Znaniecki
Scéna: Luigi Scoglio
Kostýmy: Magdalena Dąbrowska
Animácia a osvetlenie: Bogumił Palewicz
Choreograf: Zsolt Juhász
Dramaturgia: Judit Kenesey

Dirigent: Petr Popelka

Gazdiná: Atala Schöck
Pytač: Zsolt Haja
Mládenec: Gergely Ujvári
Suseda: Bernadett Wiedemann
Mladucha: Orsolya Sáfár
Blcha: Zoltán Gradsach
Matka mladuchy: Lúcia Megyesi Schwartz

27 septembra 2018 19:00 | Slovenské národné divadlo, Bratislava

KATEGÓRIE FIRIEM

ONLINE ČASOPIS

Vedeli ste, že náš časopis si môžete bezplatne prečítať aj online? Všetky vydania sú pre Vás dostupné.
Online časopis

ANDROID APLIKÁCIA

Chcete mať prehľad o najnovších filmoch alebo koncertoch aj vo svojom mobile? Stiahnite si bezplatne našu aplikáciu.
Google play storeAndroid app
© enter design, s.r.o. Všetky práva vyhradené.