Dokumentarista Johannes Holzhausen svojou snímkou Veľkolepé múzeum prináša divákom neobyčajný, vtipný a dômyselný pohľad do zákulisia jednej z najväčších a najdôležitejších svetoznámych kultúrnych inštitúcií. Po dvoch rokoch strávených v útrobách Múzea dejín umenia vo Viedni prináša obraz každodenného života v múzeu a predovšetkým sled mikrodrám jeho pracovníkov – od generálneho riaditeľa cez prepravcov a kultúrnych historikov až po členov upratovacej služby a všetkých, ktorí sa podieľajú na vytváraní ideálneho prostredia pre umenie.

Jeden reštaurátor zistí, že Rubensov obraz bol niekoľkokrát premaľovaný, a druhý si pri lepení modelov lodí rád zanadáva. Pracovník z oddelenia hostiteľských služieb si myslí, že jeho tím nie je dostatočne začlenený do života v múzeu, a vedúci úseku kolekcií čoskoro odíde do zaslúženého dôchodku. Historik umenia prežíva vzrušenie a frustráciu z prebiehajúcej aukcie a finančný riaditeľ si myslí, že číslo 3 na propagačných materiáloch pôsobí agresívne.

Mozaika drobných príbehov múzejných pracovníkov robí zo snímky viac než len obyčajný portrét verejnej kultúrnej inštitúcie, ktorá sa snaží udržať si integritu balancovaním medzi rozpočtovými problémami a konkurečným tlakom. Vdychuje život do obrovských miestností múzea a vo filme vytvára atmosféru trpezlivého skúmania a reštaurátorstva nadčasových umeleckých predmetov. Holzhausenova snímka, ktorá získala na MFF Berlín 2014 cenu Caligari Film, sa tak dotýka nielen otázky funkcie umenia v spoločnosti či prezentácie kultúrneho dedičstva v súčasnosti, ale aj tém kultúrnej identity a ľudskej pominuteľnosti.