Poézia Miroslava Válka

Hádam neexistuje taká rozporná osobnosť slovenskej kultúry 20. storočia, akou bol Miroslav Válek. Hádam neexistuje taká neprehliadnuteľná suma vysoko cenenej básnickej tvorby, akú nám zanechal Miroslav Válek. Tvorby, ktorá podnecuje predstavivosť, uchvacuje zmysly aj intelekt. Miroslav Válek – najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej básnickej moderny 20. storočia. Miroslav Válek ‑ básnik svetového formátu. Válkova tvorba patrí k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie. Je výnimočná tým, že komunikuje aj s dnešnou (a nielen) mladou generáciou.

„V mojom ponímaní je Miroslav Válek predovšetkým básnik napätia. Niekedy mám pocit, že keby som medzi dva verše zapojil voltmeter, vyrazilo by z neho ručičku,“ hovorí Jozef Urban.

Válek je dodnes stálicou nekonvenčnosti, ktorá sa vzpiera naivným a jednoznačným analýzam. Je na míle vzdialený každej sentimentalite či banálnemu komentovaniu udalostí a faktov. Prirodzeným prostredím jeho básní je priestor medzi tušeným a skutočným. V slovenských pomeroch predstavuje moderný typ básnika elitného intelektu, ktorý pochopil, že poznanie bez porozumenia je nebezpečné, že ľudia sa zachraňujú vzájomnými vzťahmi. Tým, že vystupujú sami zo seba a sú ochotní byť niekým iným aj pre toho druhého. Sarkazmus, irónia, melanchólia, prudká konkrétnosť a ostrá intenzita, až útočná agresivita vrstvených obrazov... Ale aj  uvoľnená hravosť, dadaistická spontaneita v tvorbe pre deti. Takto zurvalo aj ostýchavo vnímame Válkove básne pred ich divadelným uchopením a následným spracovaním.

„On roztočil prudkú a prenikavú obraznosť modernej poézie a snažil sa zapriahnuť túto parádnu kobylku do ťažkých nákladov. A podarilo sa mu to!“ povedal o Válkovi Milan Rúfus.

A práve básnická tvorba Miroslava Válka sa stane východiskom pre svojbytné javiskové vrstvenie Jana z Přítmí – dobre utajeného tvorcu, ktorý nanovo a pritom novo prichádza z moravských luhov a hájov do nitrianskej doliny. Aby poodkryl svet Válkových slov a prekypujúcich metafor, dal priestor imaginácii, rozozvučal zvony nových scénických obrazov. Bol víchricou, ktorá čo-to rozmetá, čo-to nanovo usporiada. Bol dušehojivým tmelom, ktorý čo-to spojí, čo-to po svojom preskupí. Aby dal podstate jej nezvyčajné miesto.

„Ó, zázračný a krásny stroskotanec, padajúc naspäť, začneš odznova.“ Miroslav Válek

Hrajú: Juraj Ďuriš, Lenka Barilíková, Daniela Kuffelová, Martin Nahálka, Alena Pajtinková, Jakub Rybárik, Andrea Sabová

Autor: Miroslav Válek - Jan z Přítmí 
Réžia: Jan z Přítmí (Česko)