KOZLIATKA A VLK

Milá babka.
Včera som bola na perfektnom predstavení, ktoré začína ako celkom obyčajná rozprávka o kozliatkach a vlkovi.

Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami, kde sa piesok lial a voda sypala, ako áno, ako nie, žili boli… Bola jedna hôrka a v tej hôrke lúčka, a na tej lúčke domček a v tom domčeku bývala koza a mala kozliatka. Keď im išla mliečka hľadať, prikázala im: „Deti moje, nepusťteže dnu nikoho, lebo by vás zmárnil.“…

Rozprávku o neposlušných hlúpučkých kozliatkach a zlom, prešibanom, hrôzostrašnom vlkovi s ostrými pazúrmi, veľkými tesákmi a obrovskými očami určite poznáš. Ale čo ak kozliatka uverili iba tomu, čo im rozprávky a povery o vlkovi narozprávali a nikdy ho naozaj nevideli?

Lebo už v Anglicku v 11. storočí bol vlk symbolom utečencov a bohovia, ktorí ich chránili, mali vlčie vlastnosti alebo meno.

Lebo vlk v mytológii nie je iba človek premenený na zviera, ktorý sa musí uštvať a zabiť, aby prežila ľudská spoločnosť. Už predchodca našej civilizácie – antický Rím, bol založený dvojčatami Rómulom a Rémom, ktorých podľa legendy odchovala vlčica.

Lebo v prírode je život vlkov veľmi tajomný a inšpirujúci. A hoci je vlk považovaný za zviera, ktoré kedykoľvek zabije človeka, neexistuje jediný dôkaz, ktorý by zabitie človeka vlkom dosvedčil. Zato opačné prípady boli také bežné, až takmer došlo k ich vyhubeniu.

Milá babka.
Už sa teším, keď prídeš a pôjdeme spolu do Nového divadla a spoznáš ich vlka.