WEBER, MEDELSSOHN-BARTHOLDY, DVOŘÁK

Pri písaní Euryanthy chcel Weber vytvoriť operu vo „veľkom štýle“, išlo mu o nadviazanie na idey Glucka, ktorý žiada dramatickú pravdu spojením textu, hudby a výpravy. Stal sa tak priamym predchodcom Wagnera, vlastného tvorcu hudobnej drámy, o čom svedčí aj nápadná príbuznosť medzi Euryanthou a Lohengrinom. Svet rytierskej romantiky, na pozadí ktorého sa odohráva akcia opery, sprevádza Weber krásnou melodikou a farebnou inštrumentáciou. Predohra sa stala akousi hudobnou skratkou celej opery.  

Mendelssohnove dva klavírne koncerty na rozdiel od husľového, je možné počuť len zriedka. Častejšie po nich siahajú klaviristi ako po technicky náročnom inštruktívnom materiáli. Sú to však poetické, vo forme aj obsahu vyvážené, typicky romantické diela. Po stránke klavírnej virtuozity nekladú na interpreta neprekonateľné nároky a sú tak repertoárovo vďačné. 

Prvá Dvořákova symfónia uzrela svetlo svet, keď mal 24 rokov, za jediný mesiac v rok 1865. Krátko na to sa partitúra stratila a našla sa až v roku 1923. Podľa autorových spomienok je to symfónia, ktorú zaslal do konkurzu v Nemecku a späť sa mu nevrátila. Spomínal na ňu ako na symfóniu s názvom Zlonické zvony (súvisela so spomienkami na čas strávený v Zloniciach). V dobe komponovania bol Dvořák bol violistom Prozatímneho divadla v Prahe a teda neznámym mladíkom, o ktorého talente nikto nevedel. Vo svojej prvej symfónii sa Dvořák prikláňa k novoromantickému prejavu, ktorý bol v tej dobe v obľube.

Koncert v rámci projektu MLADÍ MLADÝM – UMELCI VEDCOM.