Patrick Tresset (FR) a Quayola (IT): UMENIE KREATÍVNYCH STROJOV
Záverečná výstava programu “Budúcnosť je teraz” Galérie Tabačka pre rok 2019.
Pridajte sa k nám a nechajte si urobiť vlastný portrét - robotom! Príďte sa presvedčiť, že aj robot môže byť sochárom!
Cyklus “Budúcnosť je teraz” zakončíme výstavou Umenie kreatívnych strojov, na ktorej odprezentujeme dvoch celosvetovo známych umelcov - Patrick Tresset (FR) a Quayola (IT). Na výstave budeme prezentovat jeho ‘robota’ Human study #, ktorý bude počas trvania výstavy kresliť portréty návštevníkov galérie.
Patrick Tresset bude v Košiciach 6. a 7. novembra a teší sa na osobné stretnutie s vami.
Quayola vystavuje video a fotodokumentáciu o umeleckej práci jeho robota-sochára (Sculpture Factory / Sochárska fabrika).
Viac o umelcoch a ich dielach môžete nájsť na: Patrick Tresset│Quayola
FACEBOOK EVENT
Detaili o umelcoch a ich dielach:
Patrick Tresset, francúzsky umelec (žijúci v Bruseli), je autorom divadelných inštalácií, v ktorých sú hercami roboti. Tressetove inštalácie využívajú počítačové systémy, ktorých cieľom je do správania robotov vniesť umelecké, výrazové a obsedantné aspekty. Spomínané systémy vychádzajú z výskumu ľudského správania, konkrétne z toho, ako ľudia využívajú značky, opisujú iné ľudské bytosti, vnímajú umenie, či aký vzťah majú k robotom. Jeho diela boli vystavované v slávnych múzeách ako napr. The Grand Palais (Paríž), The Pompidou Center (Paríž), Prada Foundation (Miláno), Tate Modern (Londýn), Museum of Israel (Jeruzalem), Victoria & Albert Museum (Londýn), MMCA (Soul), BOZAR (Brusel), ale aj na festivaloch a podujatiach ako Ars Electronica, Update_5 či BIAN.
Robot ako štylizovaný umelec
Robot ako štylizovaný umelec – minimalista je schopný kresliť iba obsedantne. Jeho telom je stará školská lavica, na ktorej je umiestnený papier. Jeho ľavé rameno, ktoré je upevnené na stole a drží guľôčkové pero, dokáže len kresliť. Očami robota je webkamera s nízkym rozlíšením. Jeho „oči“ sa dokážu buď zamerať na predmet alebo na prebiehajúci proces kreslenia. Jedno „sedenie“ trvá pribl. 20 minút, počas ktorých človek nevidí proces kreslenia. Osoba, ktorú robot kreslí, vidí len striedavo pozorujúceho a kresliaceho a občas nečinného robota. Zvuky motorov robota vytvárajú improvizovaný soundtrack. Portrétovaná osoba je v ambivalentnej pozícii, je ako objekt umeleckej pozornosti v podstate „vydaná napospas“ skúmaniu robota. Podobne, ako model na hodine kreslenia, ľudská bytosť už nie je osobnosťou, ale len objektom štúdia. Portrétovaný človek je pasívny a robot preberá aktívnu rolu umelca. Avšak model, aj keď nehybný, aktívne drží pózu a pre divákov je tak neoddeliteľnou súčasťou inštalácie.
Quayola využíva technológiu ako optiku odhaľujúcu napätie i rovnováhu medzi zdanlivo protichodnými silami a svetmi: medzi reálnym a umelým, konkrétnym a abstraktným, starým a mladým. Pomocou zážitkových inštalácií, ktoré sú často situované na historických a architektonicky významných miestach, prepája a zároveň prostredníctvom najnovších technologických možností aj nanovo vytvára kanonické predstavy a obrazy. Quayola si za východisko svojich abstraktných kompozícií zvolil napríklad helénsku sochu, maľby starých majstrov či barokovú architektúru.
Sculpture factory
Sculpture Factory (Sochárska fabrika) je pokračujúcou štúdiou klasického sochárstva pomocou robotiky. Inštalácia inšpirovaná Michelangelovou technikou „neukončeného“ („non-finito“) skúma napätie medzi formou a hmotou, skutočným a umelým, starým a novým.
Robot sa orientuje v hmote pomocou neznámych stratégií a vzorcov, pričom vychádza zo sekvencie algoritmov. Nezaujatá inteligencia stroja, skombinovaná s množstvom použiteľných možností, tak zatieňuje pôvodného umelca, dotyk jeho rúk a jeho majstrovstvo.
Quayolove sochy zo živice plnenej mramorom sú tak výsledkom komplexnej digitálnej simulácie a experimentovania s technológiou virtuálneho a fyzického prototypovania.
Matematické funkcie a procesy opisujú počítačom generované geologické formácie, ktoré sa donekonečna vyvíjajú a formujú do podoby klasických sôch a umeleckých objektov, z ktorých následne industriálne počítačom ovládané roboty vytvárajú „neukončené“ sochy v životnej veľkosti.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Supported using public funding by Slovak Arts Council.
7.11 – vernisáž s umelcom Patrickom Tressetom
Trvanie výstavy: 8.11. - 20.12. 2019.
Po - Pia: 12:00-18:00
So - Ne: na požiadanie
Záverečná výstava programu “Budúcnosť je teraz” Galérie Tabačka pre rok 2019.
Pridajte sa k nám a nechajte si urobiť vlastný portrét - robotom! Príďte sa presvedčiť, že aj robot môže byť sochárom!
Cyklus “Budúcnosť je teraz” zakončíme výstavou Umenie kreatívnych strojov, na ktorej odprezentujeme dvoch celosvetovo známych umelcov - Patrick Tresset (FR) a Quayola (IT). Na výstave budeme prezentovat jeho ‘robota’ Human study #, ktorý bude počas trvania výstavy kresliť portréty návštevníkov galérie.
Patrick Tresset bude v Košiciach 6. a 7. novembra a teší sa na osobné stretnutie s vami.
Quayola vystavuje video a fotodokumentáciu o umeleckej práci jeho robota-sochára (Sculpture Factory / Sochárska fabrika).
Viac o umelcoch a ich dielach môžete nájsť na: Patrick Tresset│Quayola
FACEBOOK EVENT
Detaili o umelcoch a ich dielach:
Patrick Tresset, francúzsky umelec (žijúci v Bruseli), je autorom divadelných inštalácií, v ktorých sú hercami roboti. Tressetove inštalácie využívajú počítačové systémy, ktorých cieľom je do správania robotov vniesť umelecké, výrazové a obsedantné aspekty. Spomínané systémy vychádzajú z výskumu ľudského správania, konkrétne z toho, ako ľudia využívajú značky, opisujú iné ľudské bytosti, vnímajú umenie, či aký vzťah majú k robotom. Jeho diela boli vystavované v slávnych múzeách ako napr. The Grand Palais (Paríž), The Pompidou Center (Paríž), Prada Foundation (Miláno), Tate Modern (Londýn), Museum of Israel (Jeruzalem), Victoria & Albert Museum (Londýn), MMCA (Soul), BOZAR (Brusel), ale aj na festivaloch a podujatiach ako Ars Electronica, Update_5 či BIAN.
Robot ako štylizovaný umelec
Robot ako štylizovaný umelec – minimalista je schopný kresliť iba obsedantne. Jeho telom je stará školská lavica, na ktorej je umiestnený papier. Jeho ľavé rameno, ktoré je upevnené na stole a drží guľôčkové pero, dokáže len kresliť. Očami robota je webkamera s nízkym rozlíšením. Jeho „oči“ sa dokážu buď zamerať na predmet alebo na prebiehajúci proces kreslenia. Jedno „sedenie“ trvá pribl. 20 minút, počas ktorých človek nevidí proces kreslenia. Osoba, ktorú robot kreslí, vidí len striedavo pozorujúceho a kresliaceho a občas nečinného robota. Zvuky motorov robota vytvárajú improvizovaný soundtrack. Portrétovaná osoba je v ambivalentnej pozícii, je ako objekt umeleckej pozornosti v podstate „vydaná napospas“ skúmaniu robota. Podobne, ako model na hodine kreslenia, ľudská bytosť už nie je osobnosťou, ale len objektom štúdia. Portrétovaný človek je pasívny a robot preberá aktívnu rolu umelca. Avšak model, aj keď nehybný, aktívne drží pózu a pre divákov je tak neoddeliteľnou súčasťou inštalácie.
Quayola využíva technológiu ako optiku odhaľujúcu napätie i rovnováhu medzi zdanlivo protichodnými silami a svetmi: medzi reálnym a umelým, konkrétnym a abstraktným, starým a mladým. Pomocou zážitkových inštalácií, ktoré sú často situované na historických a architektonicky významných miestach, prepája a zároveň prostredníctvom najnovších technologických možností aj nanovo vytvára kanonické predstavy a obrazy. Quayola si za východisko svojich abstraktných kompozícií zvolil napríklad helénsku sochu, maľby starých majstrov či barokovú architektúru.
Sculpture factory
Sculpture Factory (Sochárska fabrika) je pokračujúcou štúdiou klasického sochárstva pomocou robotiky. Inštalácia inšpirovaná Michelangelovou technikou „neukončeného“ („non-finito“) skúma napätie medzi formou a hmotou, skutočným a umelým, starým a novým.
Robot sa orientuje v hmote pomocou neznámych stratégií a vzorcov, pričom vychádza zo sekvencie algoritmov. Nezaujatá inteligencia stroja, skombinovaná s množstvom použiteľných možností, tak zatieňuje pôvodného umelca, dotyk jeho rúk a jeho majstrovstvo.
Quayolove sochy zo živice plnenej mramorom sú tak výsledkom komplexnej digitálnej simulácie a experimentovania s technológiou virtuálneho a fyzického prototypovania.
Matematické funkcie a procesy opisujú počítačom generované geologické formácie, ktoré sa donekonečna vyvíjajú a formujú do podoby klasických sôch a umeleckých objektov, z ktorých následne industriálne počítačom ovládané roboty vytvárajú „neukončené“ sochy v životnej veľkosti.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Supported using public funding by Slovak Arts Council.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.
