Pachworkové dielo, vytvorené technikou dokumentárnej výšivky, je trvalo vystavené v Mexiko City, v priestoroch centra La Casa del Hijo de Ahuizote, odkiaľ bola zapožičaná pre výstavu v Tabačke.
Vzniklo počas októbra 2016, keď predstavitelia zoskupenia nazvaného Redakcia dokumentárnej výšivky(Documentary Embroidery Office) pôsobili na rôznych miestach historickej štvrte Mexico City a v jej okolí. Z prvej ruky zozbierali informácie o súčasných sociálnych bojoch na miestnej úrovni a prepojili ich prostredníctvom textilných médií do jedinečného svedectva.
Dokumentárne vyšívanie je technika, ktorú v roku 2008 vytvorili Vahida Ramujkic a Aviv Kruglanski. Jej cieľom je dosiahnuť dôveryhodnejšie zobrazenie sociálnej reality, zahŕňajúce spoluprácu aj diskusiu, ktoré prebieha počas dlhšieho tvorivého obdobia. Vyplýva to zo samotnej techniky výroby, ale zároveň je nevyhnutnosťou pre spoločné vyjadrenie udalostí. V roku 2012 sa k stálemu zloženiu zoskupenia pripojil Dejan Došljak. Tvorcovia trávia veľa času vo verejnom priestore, vďaka čomu dokumentárna výšivka podporuje detailnejšie poznanie sociálnej reality, ktorú dokumentujú. Techniku dokumentárnej výšivky doteraz použili členovia združenia na vyše 15 miestach sveta, kde s miestnymi spolupracovníkmi vytvorili tapisérie veľkých rozmerov. Boli medzi nimi mestá Kaluđerica, Štoja, Mostar, Bitola, Arad, Káhira, Tel Aviv, Holon, Varšava, Bristol, Lodž, Barcelona, Sheffield, Kavaléria a ďalšie.
Ako svoju tvorbu vnímajú členovia zoskupenia:
„Dokumentárna výšivka, zhotovená v reálnom čase (bez nákresov či predchádzajúceho plánovania), je ako prostriedok vyjadrenia reality výzvou, najmä pokiaľ ide o kresbu. Obmedzenia vyplývajúce zo samotnej techniky, napr. pomalé vytváranie línií steh po stehu, nás nútia abstrahovať a ´šetriť´. Obmedzujú naše možnosti tak, že musíme dômyselne zvažovať a voliť najdôležitejšie témy a objekty, ktoré chceme zachytiť. Výsledkom je kódovanie, keď vytvárame symbolickú grafiku bez zbytočných detailov či ozdôb. Sumarizujeme a spájame prvky s cieľom vytvoriť obsahovo čo najhutnejšie dielo. Na druhej strane sa však pomalosť tohto tvorivého postupu dá považovať za výhodu, pretože nám dáva šancu tráviť veľa spoločného času na ulici a pozorovať objekty a dianie, ktoré sú predmetom nášho záujmu. Stretávame sa kvôli vyšívaniu, no zároveň si ako skupina vymieňame názory a dojmy. Naša činnosť priťahuje pozornosť okoloidúcich a vyvoláva záujem o našu prácu. Umožňujeme im vstupovať do našej činnosti a prispievať svojimi návrhmi či názormi. Vytvárame si tak v danom prostredí vlastnú základňu, vďaka ktorej za násobí naša kapacita pozorovať, učiť sa a vnímať sociálnu dynamiku.
Sme „cudzinci“, ktorí robia vo verejnom priestore niečo nezvyčajné. Táto skutočnosť priťahuje pozornosť verejnosti a vytvára novú rovnováhu medzi ‚subjektom‘ a ‚dokumentaristom‘, akúsi obojsmernosť, v ktorej sa aj pozorovateľ stáva pozorovaným. ‚Dokumentarista‘ sa tak stáva ‚subjektom‘, ktorý musí reagovať na otázky a dianie v sociálnom prostredí.“
Vahida Ramujkić (Belehrad, 1973) ukončila bakalárske štúdium v roku 1997 a magisterský titul získala v roku 2000 na Fakulte výtvarných umení v Belehrade, v triede prof. Čedomira Vasića. Vystavené dielo „Sociálny zápas v historickej štvrti Mexico City“ je súčasťou a základom jej doktorandskej práce, na ktorej pracuje pod vedením prof. Zorana Todorovića.
Medzi rokmi 2001 – 2008 ako spoluzakladateľka skupiny Rotor v Barcelone iniciovala, a spolu s inými spolupracovníkmi aj realizovala, početné projekty a aktivity súvisiace s rôznymi sociálnymi otázkami – bývaním, migráciou, sociálnym zastúpením a pod.
Jej najdôležitejšie dlhoročné práce sú Diskusie o dejinách (za ktorú získala hlavné ocenenie na festivale Oktobarski Salon v Belehrade v r. 2011), Dokumentárna výšivka (s Avivom Kruglanským a Dejanom Došljakom) a Minipogon (s Tijanou Cvetković, Danilom Prnjatom a Chow Sing Taiom).
Dejan Došljak (Belehrad, 1972) vyštudoval scénickú kostýmovú tvorbu na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v Antverpách v Belgicku. Ako kostýmový výtvarník a scénograf sa podieľal na príprave viacerých divadelných predstavení, filmov a ďalších umeleckých projektov v Srbsku i v zahraničí. V roku 2012 sa zapojil do zoskupenia Dokumentárna výšivka, kde pôsobí spolu s V. Ramujkic a A. Kruglanským. Je členom ULUPUDS (Združenie výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska)
http://bbva.irational.org/documentary_embroidery/
Trvanie výstavy: 1.12.– 21.12.
Miesto výstavy: Bar/Bistro Tabačka
www.tabacka.sk
Vzniklo počas októbra 2016, keď predstavitelia zoskupenia nazvaného Redakcia dokumentárnej výšivky(Documentary Embroidery Office) pôsobili na rôznych miestach historickej štvrte Mexico City a v jej okolí. Z prvej ruky zozbierali informácie o súčasných sociálnych bojoch na miestnej úrovni a prepojili ich prostredníctvom textilných médií do jedinečného svedectva.
Dokumentárne vyšívanie je technika, ktorú v roku 2008 vytvorili Vahida Ramujkic a Aviv Kruglanski. Jej cieľom je dosiahnuť dôveryhodnejšie zobrazenie sociálnej reality, zahŕňajúce spoluprácu aj diskusiu, ktoré prebieha počas dlhšieho tvorivého obdobia. Vyplýva to zo samotnej techniky výroby, ale zároveň je nevyhnutnosťou pre spoločné vyjadrenie udalostí. V roku 2012 sa k stálemu zloženiu zoskupenia pripojil Dejan Došljak. Tvorcovia trávia veľa času vo verejnom priestore, vďaka čomu dokumentárna výšivka podporuje detailnejšie poznanie sociálnej reality, ktorú dokumentujú. Techniku dokumentárnej výšivky doteraz použili členovia združenia na vyše 15 miestach sveta, kde s miestnymi spolupracovníkmi vytvorili tapisérie veľkých rozmerov. Boli medzi nimi mestá Kaluđerica, Štoja, Mostar, Bitola, Arad, Káhira, Tel Aviv, Holon, Varšava, Bristol, Lodž, Barcelona, Sheffield, Kavaléria a ďalšie.
Ako svoju tvorbu vnímajú členovia zoskupenia:
„Dokumentárna výšivka, zhotovená v reálnom čase (bez nákresov či predchádzajúceho plánovania), je ako prostriedok vyjadrenia reality výzvou, najmä pokiaľ ide o kresbu. Obmedzenia vyplývajúce zo samotnej techniky, napr. pomalé vytváranie línií steh po stehu, nás nútia abstrahovať a ´šetriť´. Obmedzujú naše možnosti tak, že musíme dômyselne zvažovať a voliť najdôležitejšie témy a objekty, ktoré chceme zachytiť. Výsledkom je kódovanie, keď vytvárame symbolickú grafiku bez zbytočných detailov či ozdôb. Sumarizujeme a spájame prvky s cieľom vytvoriť obsahovo čo najhutnejšie dielo. Na druhej strane sa však pomalosť tohto tvorivého postupu dá považovať za výhodu, pretože nám dáva šancu tráviť veľa spoločného času na ulici a pozorovať objekty a dianie, ktoré sú predmetom nášho záujmu. Stretávame sa kvôli vyšívaniu, no zároveň si ako skupina vymieňame názory a dojmy. Naša činnosť priťahuje pozornosť okoloidúcich a vyvoláva záujem o našu prácu. Umožňujeme im vstupovať do našej činnosti a prispievať svojimi návrhmi či názormi. Vytvárame si tak v danom prostredí vlastnú základňu, vďaka ktorej za násobí naša kapacita pozorovať, učiť sa a vnímať sociálnu dynamiku.
Sme „cudzinci“, ktorí robia vo verejnom priestore niečo nezvyčajné. Táto skutočnosť priťahuje pozornosť verejnosti a vytvára novú rovnováhu medzi ‚subjektom‘ a ‚dokumentaristom‘, akúsi obojsmernosť, v ktorej sa aj pozorovateľ stáva pozorovaným. ‚Dokumentarista‘ sa tak stáva ‚subjektom‘, ktorý musí reagovať na otázky a dianie v sociálnom prostredí.“
Vahida Ramujkić (Belehrad, 1973) ukončila bakalárske štúdium v roku 1997 a magisterský titul získala v roku 2000 na Fakulte výtvarných umení v Belehrade, v triede prof. Čedomira Vasića. Vystavené dielo „Sociálny zápas v historickej štvrti Mexico City“ je súčasťou a základom jej doktorandskej práce, na ktorej pracuje pod vedením prof. Zorana Todorovića.
Medzi rokmi 2001 – 2008 ako spoluzakladateľka skupiny Rotor v Barcelone iniciovala, a spolu s inými spolupracovníkmi aj realizovala, početné projekty a aktivity súvisiace s rôznymi sociálnymi otázkami – bývaním, migráciou, sociálnym zastúpením a pod.
Jej najdôležitejšie dlhoročné práce sú Diskusie o dejinách (za ktorú získala hlavné ocenenie na festivale Oktobarski Salon v Belehrade v r. 2011), Dokumentárna výšivka (s Avivom Kruglanským a Dejanom Došljakom) a Minipogon (s Tijanou Cvetković, Danilom Prnjatom a Chow Sing Taiom).
Dejan Došljak (Belehrad, 1972) vyštudoval scénickú kostýmovú tvorbu na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v Antverpách v Belgicku. Ako kostýmový výtvarník a scénograf sa podieľal na príprave viacerých divadelných predstavení, filmov a ďalších umeleckých projektov v Srbsku i v zahraničí. V roku 2012 sa zapojil do zoskupenia Dokumentárna výšivka, kde pôsobí spolu s V. Ramujkic a A. Kruglanským. Je členom ULUPUDS (Združenie výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska)
http://bbva.irational.org/documentary_embroidery/
Trvanie výstavy: 1.12.– 21.12.
Miesto výstavy: Bar/Bistro Tabačka
www.tabacka.sk
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.