Oprášené dejiny 2 - košickí remeselníci a obchodníci v minulosti

Štátna vedecká knižnica v Košiciach Vás srdečne pozýva na výstavu "Oprášené dejiny 2 - košickí remeselníci a obchodníci v minulosti". Výstava je pripravená z fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, archívov inštitúcií Košíc a zbierok potomkov a zberateľov. Venovaná je pamiatke bývalého riaditeľa ŠVK Dr. Jána Gašpara, propagátora regionálnej histórie.

Vernisáž: 13. júna 2018 o 15:00 
Trvanie výstavy: do 30. augusta 2018


Oprášené dejiny 2
KOŠICKÍ REMESELNÍCI A OBCHODNÍCI V MINULOSTI

Výstava je pripravená z fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, archívov inštitúcií Košíc a zbierok potomkov a zberateľov Úvod. Poctivo a odborne vykonávané remeslo je zárukou toho, že mesto sa bude rozvíjať a jeho obyvatelia budú žiť v blahobyte. Vďaka stovkám prosperujúcich remeselníckych dielní a šikovným obchodníkom boli Košice považované od prvej polovice 19. storočia za mesto remesla a obchodu. Majstri dokázali svojimi výrobkami nielen uspokojiť potreby mestského obyvateľstva, ale tovar sa dostal aj na mestské trhy či jarmoky vzdialenejšieho okolia. Rolovaná šunka a uhorská saláma košických mäsiarov bola žiadaným artiklom ďaleko mimo Košíc.

Do hospodárskeho života v Košiciach zasiahli od polovice 19. storočia politické udalosti (revolúcia 1848/1849, upevnenie rakúskeho absolutizmu, rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867). Dochádza k úprave štatútov cechov (1848), k postupnému obmedzovaniu ich právomoci (1851). Nový živnostenský poriadok (1860) predznamenáva postupný zánik cechov. To však neznamená, že upadli aj remeslá a remeselná výroba. Postavenie remeselníkov sa začalo stabilizovať a upevňovať hlavne po novelizácii živnostenského zákona č. 8 z roku 1872 - v roku 1884 (Živnostenský zákon č. 17/1884), aj keď rozvoj priemyselnej výroby vo veľkej miere doľahol na remeselnú výrobu.

Remeselníci sa spolčovali už v období existencie cechov aj mimo nich vo vzdelávacích spolkoch či odborných združeniach. Spolky a družstvá v rámci jednotlivých remesiel mali posilniť ich konkurencieschopnosť. Združovali sa do živnostenských zväzov, ale aj do špecializovaných živnostenských spoločenstiev. Jedným z prvých spoločenstiev v Košiciach bolo živnostenské spoločenstvo krajčírov (1872). V roku 1885 bolo založené Všeobecné živnostenské spoločenstvo v Košiciach. Členstvo v ňom bolo podľa zákona povinné pre všetkých remeselníkov, ktorých živnosť bola viazaná na kvalifikáciu. Obchodníci, továrnici a účastinné spoločnosti nemuseli byť jeho členmi. Členovia odborných živnostenských spoločenstiev ako dobrovoľných združení boli súčasne členmi Všeobecného živnostenského spoločenstva. V jeho vedení boli zastúpení: umelecký stolár S. Legány, J. Schwarcz, mäsiar M. Halykó, stolár J. Sztudinka, údenár H. Freudenfeld a ďalší.

Nielen remeselníci, ale aj obchodníci opúšťali cechové usporiadanie (bratstvo či spoločnosť) od roku 1817 nazývané Grémium (Obchodné grémium), ktoré zaniklo v roku 1875. V roku 1830 malo 28 členov. Riadili ho významní košickí obchodníci, ako M. Tschida, J. Spielmann, V. Gosznovitzer, K. Spielmann, J. Stark. Neskôr, od roku 1877, Obchodné živnostenské spoločenstvo, tzv. „nové Grémium“ s predsedom R. Záhrom a neskôr E. Schirgerom, F. Bródym, K. Spielmannom a od roku 1888 K. Szakmárym.

Obchodníkov a remeselníkov zastrešovala od roku 1850 Obchodná a priemyselná komora (OPK) v Košiciach na čele s prvým predsedom tabulárnym sudcom Šarišskej župy a statkárom E. Bujanovicsom. OPK bola spravodajským a poradným orgánom ministerstva obchodu tým, že vyhotovovala ročné štatistiky a prehľady o hospodárskom dianí v obvode, ktorý sa vplyvom reorganizácií niekoľkokrát zmenil. Pôvodne do košického obvodu patrili Abov, Turňa, Šariš, Spiš, Gemer, Zemplín, Uh, Berehovo, Ugoča, Marmaroš. Cieľom OPK bolo napomáhať rozvoj obchodu, remesla a priemyslu. Prvého predsedu postupne vystriedali v nasledujúcich rokoch Š. Koppy, J. Moll, J. Ungár. Jedno z najúspešnejších období dosiahla komora počas predsedníctva právnika E. Deila (1871-1874) a továrnika J. A. Sipossa (1904- 1918). Pod vedením J. A. Sipossa obnovila svoju činnosť aj po ukončení 1. svetovej vojny, aj keď na základe nových právnych opatrení a s inou územnou pôsobnosťou.

K „starým“ košickým obchodníckym rodinám - aj keď viaceré sa sem prisťahovali na prelome 18. a 19. storočia - patrili Novelly, Koppy, Tutkó, Szakmáry, Moll, Fiedler, Laszgallner, Spielmann, Elischer, Fleischer, Gosznovitzer, Quirsfeld, Werfer, Sandvoss, Eschwig a k nim sa v priebehu nasledujúceho obdobia pridali ďalšie známe mená.