Mestské opevnenie Košíc vzniklo v druhej polovici 13. storočia. Jeho prvú etapu kladieme medzi roky 1260 a1290. V priebehu času prešlo komplikovaným vývojom a má množstvo stavebne odlišných etáp. Prvé tri sú pomenované podľa uhorských vládnucich dynastií ako ARPÁDOVSKÁ (druhá polovica 13. storočia), LUXEMBURSKÁ (prelom 14. a 15. storočia) a KORVÍNOVSKÁ (druhá polovica 15. storočia). Za nimi nasledujú tri moderné bastiónové etapy. Posledné fortifikačné stavby Košíc sa stavali v rokoch 1706 až 1710 za povstania Františka II. Rákocziho. Od roku 1783 sa začalo postupne celé komplikované opevnenie búrať. Do dnešných čias sa zachovalo v rôznych častiach centra mesta celkom 26 fragmentov hradieb. Areál Dolnej brány je z nich nie len najväčší, ale aj najzaujímavejší. Areál Dolnej brány odstraňovali postupne. Prvá bola zbúraná arpádovská veža brány, predpokladáme, že koncom 16. storočia. Zvyšok brány fungoval potom až do konca 19. storočia. V roku 1807 už mapy nezobrazujú teleso barbakonu a vodné priekopy v úrovni Hlavnej ulice sú už zasypané. Zvyšok brány tvorený koridorom mostu a luxemburskou vežou asanovalo mesto v roku 1827. Ešte predtým ich však nechalo zamerať a nekresliť architektovi Jozefovi Bellághovi. V tom istom roku odstránili aj priľahlé úseky hradieb a zvyšky bastiónu Gabriela Bethlena. Na svoje zmŕtvychvstanie čakali trosky brány pod zemou plných 169 rokov. Pri rekonštrukcii Hlavnej ulice sa v rokoch 1996 a 1998 objavili pozostatky Dolnej brány a mesto sa tu rozhodlo zriadiť unikátne podzemné múzeum. Archeologický a stavebno-historický výskum zabezpečili košickí pamiatkári PhDr. Marcela Durišová a Akad. arch. Jozef Duchoň. Projekt múze je dielom Ing. arch. Alexandra Lamiho.