Tvorba Jozefa Kornucika vzrušuje a kladie otázky aj 40 rokov po jeho zmiznutí

Výstava s názvom „Jozef Kornucik - ...prídem o druhej“ prinesie v Múzeu Vojtecha Löfflera od 26. júna 2019 pohľad na tvorbu výtvarníka, ktorá ostáva dodnes opradená záhadou, povesťami i zjavnou umeleckou autenticitou. Disponuje tiež veľkorysosťou výtvarnej formy a suverénnou priamočiarosťou a rovnako aj možnou temnosťou a významovou nečitateľnosťou.

Prídem o druhej... napísal 21. januára 1976 manželke Márii maliar Jozef Kornucik, netušiac, že je to jeho posledný odkaz. Odišiel na akési jednanie, aby sa už nikdy nevrátil. Nasledovali len pochybnosti, márne dúfanie a neľahké zmierenie sa s neúprosným osudom. Jozef Kornucik zmizol, čo podnietilo mnohé úvahy a špekulácie. Vzniklo viacero „konšpiračných“ teórií o osude umelca s nespornou charizmou, nezameniteľným svojrázom, ľudskou a výtvarnou osobitosťou a umeleckou výnimočnosťou. Nešťastný, záhadou opradený osud zmiznutého košického maliara vytvoril jednu z najpôsobivejších legiend slovenského výtvarného umenia.

Výtvarník pôsobil na scéne slovenského výtvarného umenia len krátky tucet rokov. Svojou tvorbou sa stal reprezentatívnou osobnosťou slovenského výtvarného umenia šesťdesiatych rokov 20. storočia. Trajektória jeho života a tvorby celkom prirodzene evokuje paralelu s letom meteoru.

Po stredoškolských štúdiách na bratislavskej umeleckej priemyslovke na odbore grafiky študoval v rokoch 1958-1964 na VŠVU v Bratislave na odbore monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku. Od roku 1965 už pôsobil v Košiciach. V roku 1964 získal cenu na celoslovenskej súťaži a o rok neskoršie ocenenie na celoštátnej súťaži. Pôsobivý začiatok profesionálnej dráhy znásobuje jeho účasť v československom výbere na 33. Bienále výtvarného umenia v Benátkach. Búrlivý vzostup a rýchle rozvinutie Kornucikovho výtvarného potenciálu môžeme pokladať za nevšedný osobný aj umelecký príbeh. Autor sa etabloval ako maliar a svoj talent potvrdil ako mimoriadne disponovaný kresliar. I z takého profesionálneho a umeleckého úspechu nesporne pramenil podklad pre mnohé legendy o jeho bohémstve a nespútanom búrliváctve. Príde Magnát z východu, letelo medzi umelcovými priateľmi avízo o Kornucikovom príchode do Bratislavy...

Patril do generácie, ktorá razantne vystupovala z tieňa dovtedy prevládajúceho naturalizmu a naoktrojovanej obsahovej sterilnej „straníckosti“ v umení. Už jeho rané dielo nesie v sebe typické znaky neskoršieho Kornucikovho výtvarného jazyka. Výrazná skratka, razantne, s ľahkosťou a expresívne štylizovaný tvar a zrejmá umelcovi blízka geometrická forma zreteľne naznačovali robustnosť a charakter jeho umeleckého naturelu a talentu a jasne naznačili ďalšiu budúcnosť autorovho výtvarného nasmerovania. V prvom období niesol rukopis Kornucikových maliarskych diel zreteľné znaky Picassovho vplyvu. Umelcovu skorú tvorbu zreteľne definuje aj príklon k folklórnej tematike. Folklórne motívy – ženy, matky, nevesty - odkazovali na umelcom koncepčne vnímanú a rozvíjanú textilnú resp. gobelínovu tvorbu, prenášajúcej sa aj do časti maliarskej tvorby.

V tvrdom kontraste jasnej hranice geometrickej abstrahovanej maľby, na samotnom opaku výtvarného aj emocionálneho spektra, Kornucik celkom symbolicky naráža na ľudský, antropomorfný motív. Vnímame drámu a uhrančivosť a temnosť výpovede. V ťažko opísateľnej tenzii vzniklo za nemnoho rokov dielo, ktoré vzrušuje a kladie otázky i po viac než štyridsiatich rokov od odmlčania sa autora.

Priťahuje nás Kornucikov nepokoj, eruptívnosť výpovede, nepochopiteľnosť i neuchopiteľnosť osudovosti  umeleckej a ľudskej drámy. Temer nepochopiteľný je zrod umelcovho výnimočného a neopakovateľného talentu v prostredí, v ktorom okrem zádumčivej krásy karpatských hôr  a živého krásneho podmanivého rusínskeho folklóru v jeho detstve a mladosti inakšie umenie vlastne nebolo dostupné.

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Markovič

Vernisáž: 26. 6. o 17.00 
Trvanie výstavy: do 1. 9. 2019

www.lofflermuzeum.sk│FB: Múzeum Vojtecha Löfflera