Výstavný projekt „Tri krajiny“ predstavuje aktuálne podoby tvorby Denisy Dováľovej, Leonarda Leláka a Moniky Vrancovej, dlhodobo sa zameriavajúcich na reflexiu krajiny. Autorky sú absolventkami maliarskeho ateliéru Adama Szentpéteryho na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Jeho inklinácia ku geometrickej abstrakcii je popri ich spoločnej téme krajiny a ekologickom podtexte spoločným menovateľom ich prác. Tretí z vystavujúcich je študentom Ateliéru slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení. Aj v jeho prípade je zdroj inšpirácie pre realizáciu nefiguratívnych a abstrahujúcich diel zrejmý.
V prípade Denisy Dováľovej ide o prácu s elementmi viažucimi sa ku krajine mestského typu, dnes plnej ťažkého priemyslu a strojov. Navzdory očakávaniam, nejedná sa o bezútešné, či skeptické a patetické stvárnenia krajiny na prahu ekologickej apokalypsy, ale naopak o veľmi vzletne a s ľahkosťou podané farebné „technické výkresy“, kde sa úsečky spájajú do obrysov a povedomých foriem či fiktívnych priestorov.
Leonard Lelák pracuje s obrazom dnešnej krajiny, ktorej farebné spektrum a formy sa rozšírili o farby a tvary z priemyselného a spotrebného odpadu. Plošné stvárnenie formami tak rôznorodého spektra sa stáva neadekvátnym, a tak sa Lelákove krajiny stávajú farebnou skrumážou priestorových foriem, síce organických, no vyprodukovaných umelo, človekom. Dáva tu do protikladu kolobeh života v prírode, kde dochádza k prirodzenej obnove a výmene odumretých buniek za nové a teda vzniku nového života na mieste starého, ku krátkemu a neproduktívnemu životu produktov aktuálnej ľudskej potreby.
Temné, imaginatívne a abstrahujúce krajiny Moniky Vrancovej sú formálne očistené od estetiky krajinných idýl a stvárnení panenskej prírody. V minimalistických kompozíciách je možné rozpoznať prírodné formy a štruktúry, ktoré miestami presahujú plochu obrazu prostredníctvom lokálnych farebných pastóznych nánosov. Tu Vrancová pokračuje v redukcií vrstiev obrazu „temného lesa“, ktorý bol v jej skoršej tvorbe prezentovaný priestorovo, presahmi k abstraktnému sochárstvu. Autorka tu znova otvára tému „Memento mori“ a navodzuje dojem ukončenia prírodného cyklu, bez možnosti jeho obnovy či opakovania.
Realizácia výstav autorov mladej nastupujúcej generácie je jedno z pôvodných zameraní Múzea Vojtecha Löfflera a v tejto tradícii chce pokračovať aj predmetnou výstavou v čase, keď si pripomíname dvadsiate výročie založenia Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach.
Kurátor výstavy: Mgr. Michal Štofa.
Vernisáž výstavy: 28.marec 2019 o 17:00 hod.
Trvanie výstavy: do 28. apríla 2019
Info: www.lofflermuzeum.sk│FB: Múzeum Vojtecha Löfflera
V prípade Denisy Dováľovej ide o prácu s elementmi viažucimi sa ku krajine mestského typu, dnes plnej ťažkého priemyslu a strojov. Navzdory očakávaniam, nejedná sa o bezútešné, či skeptické a patetické stvárnenia krajiny na prahu ekologickej apokalypsy, ale naopak o veľmi vzletne a s ľahkosťou podané farebné „technické výkresy“, kde sa úsečky spájajú do obrysov a povedomých foriem či fiktívnych priestorov.
Leonard Lelák pracuje s obrazom dnešnej krajiny, ktorej farebné spektrum a formy sa rozšírili o farby a tvary z priemyselného a spotrebného odpadu. Plošné stvárnenie formami tak rôznorodého spektra sa stáva neadekvátnym, a tak sa Lelákove krajiny stávajú farebnou skrumážou priestorových foriem, síce organických, no vyprodukovaných umelo, človekom. Dáva tu do protikladu kolobeh života v prírode, kde dochádza k prirodzenej obnove a výmene odumretých buniek za nové a teda vzniku nového života na mieste starého, ku krátkemu a neproduktívnemu životu produktov aktuálnej ľudskej potreby.
Temné, imaginatívne a abstrahujúce krajiny Moniky Vrancovej sú formálne očistené od estetiky krajinných idýl a stvárnení panenskej prírody. V minimalistických kompozíciách je možné rozpoznať prírodné formy a štruktúry, ktoré miestami presahujú plochu obrazu prostredníctvom lokálnych farebných pastóznych nánosov. Tu Vrancová pokračuje v redukcií vrstiev obrazu „temného lesa“, ktorý bol v jej skoršej tvorbe prezentovaný priestorovo, presahmi k abstraktnému sochárstvu. Autorka tu znova otvára tému „Memento mori“ a navodzuje dojem ukončenia prírodného cyklu, bez možnosti jeho obnovy či opakovania.
Realizácia výstav autorov mladej nastupujúcej generácie je jedno z pôvodných zameraní Múzea Vojtecha Löfflera a v tejto tradícii chce pokračovať aj predmetnou výstavou v čase, keď si pripomíname dvadsiate výročie založenia Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach.
Kurátor výstavy: Mgr. Michal Štofa.
Vernisáž výstavy: 28.marec 2019 o 17:00 hod.
Trvanie výstavy: do 28. apríla 2019
Info: www.lofflermuzeum.sk│FB: Múzeum Vojtecha Löfflera
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.