Jubilujúca Štátna vedecká knižnica v Košiciach sprístupňuje od 25.9.2017 v priestoroch požičovne na Hlavnej 10 výstavu Českí umelci a Slovensko. Kontakty českej a slovenskej kultúry v minulosti v dokumentoch ŠVK Košice. Spolu s Českým spolkom v Košiciach a Českým centrom v Bratislave Vás srdečne pozývame na jej prehliadku od pondelka do piatku od 7:00 do 19:00. Výstava potrvá do 16. novembra 2017.

Výstava predstavuje črty zo života a diela niektorých českých výtvarníkov, spisovateľov, básnikov a ďalších umelcov, ktorí mali vrúcny vzťah k Slovensku a ten tlmočili vo svojich dielach. Z hľadiska časového ide o obdobie zhruba od polovice 19. do polovice 20. storočia – od čias národného obrodenia, keď pôsobili takí velikáni českej kultúry, ako Jozef Mánes, Mikoláš Aleš, Božena Němcová a mnohí ďalší. Na základe vzájomných vzťahov českej a slovenskej kultúry, výtvarného umenia i literatúry možno konštatovať, že Slovensko bolo pre mnohých českých umelcov zdrojom inšpirácie, veľkým motívom a opätovným podnecovateľom.

Slovensko bolo stelesnením krásy a svetom prvotnej rýdzosti pre Jozefa Mánesa, ktorý sa dvakrát vydal na svoju púť za slovenským ľudom a jeho kultúrou. Slovenské typy spodobnil v mnohých svojich dielach.

Významná osobnosť českého umenia tzv. generácie Národného divadla Mikoláš Aleš, ako mladý začal pracovať pre martinský humoristický časopis Černokňažník a bránil Slovensko pred násilným odnárodňovaním. Prispieval doňho desať rokov. Až potom navštívil Slovensko.

Blízky, ba vrúcny vzťah k Slovensku mala Božena Němcová. Ukazuje českému čitateľovi slovenský ľud s nesmiernou láskou a odsudzuje všetkých, ktorí sa k nemu správajú povýšenecky a veľkopansky. Motívy zo Slovenska spracovala aj v mnohých žurnalistických úvahách, cestopisných i národopisných črtách a jej obľúbených rozprávkach.

Básnikom česko-slovenskej vzájomnosti, lásky k vlasti, ale aj vidieckeho ľudu a zápasu za sociálnu spravodlivosť, bol Adolf Heyduk - nazývaný „pootavský slavík“.

Aj vzťah Aloisa Jiráska k Slovensku bol vždy srdečný a úprimný. Tento významný spisovateľ a dramatik a zároveň profesor dejepisu trojdielnym historickým románom „Bratstvo“ sa dostal do tesnejšieho styku so Slovenskom. Dal podnet k zbierkam na Slovenské národné divadlo.

Príbehy o Jánošíkovi a zbojníckej družine inšpirovali mnohých umelcov. Jiřího Mahena, spisovateľa, novinára, knihovníka i divadelníka k hre „Jánošík“, ale i Miloša Jiránka, maliara a spisovateľa v jednej osobe k literárnemu i výtvarnému spracovaniu.

Keď sa v auguste 1903 konala v Žiline Hornouhorská priemyselná výstava, vystavovali na nej svoje práce spoločne českí aj slovenskí autori. Nechýbali ani bratia Jaroslav a Karol Augustovci a Emil Pacovský z Čiech či bratia Joža a Franta Úprkovci z Moravy.

Detvu a Vysoké Tatry často kreslil, maľoval v nich svoje akvarely i monumentálne oleje Otakar Štáfl, Pohorelská Maša na Horehroní a prekrásny zámok sa stali v 30. rokoch 20. storočia počas siedmich prázdnin miestom letných pobytov významného českého maliara a grafika Maxa Švabinského, Važec natrvalo učaroval Janovi Hálovi a Martin Jaroslavovi Vodrážkovi.

Záver výstavy je venovaný „majstrovi deviatich remesiel“ Karolovi Plickovi, pedagógovi na všetkých stupňoch škôl, zberateľovi folklóru na Slovensku.

Umelcov, ktorí obdivovali Slovensko, prichádzali sem s radosťou a tvorivým nadšením je omnoho viac, výstava prináša len výber tých najznámejších, nachádzajúcich sa v dokumentoch ŠVK v Košiciach.

Výstava je realizovaná v rámci Dní českej kultúry 2017.