SUCHOŇ, OFFENBACH, GOUNOD, CHAČATURJAN

V období práce na opere Svätopluk (1956-57) vydáva Eugen Suchoň svoje najrozšírenejšie inštruktívne dielo pre klavír s názvom Obrázky zo Slovenska. Je to 6 cyklov skladieb od najnižšieho po najvyšší stupeň technickej a výrazovej vyspelosti na motívy slovenských ľudových piesní. Posledný, šiesty cyklus Sonáta rustica si už vyžaduje dokonalú techniku a prednes. Z hľadiska klaviristicko-technickej náročnosti, ako aj vyspelosti hudobného myslenia je vyvrcholením celého diela. Jej orchestrálna verzia nesie názov Symfonietta rustica.

Slávnemu komponistovi „ľahšej múzy“, Jacquesovi Offenbachovi, sa nedá uprieť  priam geniálna hudobná invencia, ktorá jeho buffovým námetom vtisla pečať vtipu až živelnosti a stala sa vzápätí predmetom pozornosti ctiteľov operetného žánru po celom svete. Po Orfeovi v podsvetí a Krásnej Helene, bola jeho sláva takmer bezhraničná. Jeho jediným konkurentom bol Johann Strauss. O vážne námety sa Offenbach nepokúšal. Až na sklonku života vytvoril svoju podivuhodnú operu Hoffmannove poviedky. Podobne aj Charles Gounod je slávnym autorom diel, ktoré dodnes neopúšťajú divadelné pódiá. Hneď jeho druhá opera „Faust a Margaréta“ sa stala jednou z najslávnejších partitúr tohto žánru. vo svojej tvorbe Gounod siahol po Goethem, Shakespearovi, Moliérovi a iných veľkých autoroch a svojou hudbou vždy zdôrazňoval najmä lyrickosť príbehov. 

Jeden z najvýznamnejších sovietskych skladateľov Aram Chačaturjan sa o hudbu začal zaujímať až ako 19-ročný. Tvorba mimoriadne talentovaného skladateľa je úzko spätá s ruskými tradíciami, najmä s hudbou Čajkovského, Borodina, Rimského-Korsakova, v skorých opusoch pozorujeme aj vplyv Ravela a Hindemitha. Výnimočnosť a úspech si však získal originálnymi inšpiráciami arménskym, ukrajinským, tureckým, turkménskym, či azerbajdžanským folklórom, ľudovou rytmikou a tanečnými formami. Medzi jeho najvýznamnejšie partitúry patria balety Gajané a Spartakus.

 Koncerty A cyklu  13.11.2019  Dom umenia, Moyzesova 66, Košice  19:00