Prednáškový cyklus 2018
7. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok: Výpravy do starovekého Egypta
Nadácia Aigyptos pripravila v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy, Ústavom orientalistiky Slovenskej akadémie vied a pod záštitou veľvyslanectva Egyptskej arabskej republiky na Slovensku siedmy ročník cyklu egyptologických prednášok pre verejnosť. „Výpravy do starovekého Egypta“ prinesú mnohé témy zamerané na zaujímavosti z dejín, kultúry a života starovekých Egypťanov.
Úvodná prednáška otvorí tohtoročný cyklus 26. januára 2018 v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy. Ďalších jedenásť prednášok sa bude konať už tradične vo Faustovej sieni Múzea mesta Bratislavy, vo vybrané piatky od 9. februára do 29. júna 2018. Renomovaní slovenskí a českí egyptológovia, archeológovia a spolupracujúci špecialisti z iných odborov, pôsobiaci okrem Slovenska a Čiech aj v Rakúsku a ďalších krajinách, pripravili na prvý polrok 2018 pre priaznivcov staroegyptskej histórie množstvo zaujímavých tém. V rámci prednáškového cyklu vystúpi aj riaditeľ Českého egyptologického ústavu Univerzity Karlovej v Prahe Miroslav Bárta a riaditeľ Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied Dušan Magdolen.
V prvej prednáške 26. januára 2018 bude Jozef Hudec – predseda správnej rady Nadácie Aigyptos a vedúci slovenskej časti poľsko-slovenskej archeologickej misie v Egypte, prezentovať najnovšie objavy uplynulej sezóny slovenskej časti archeologického výskumu na lokalite Tell el-Retábí v Egypte. Ďalší prednášajúci, Martin Odler, poukáže na to, kam až sa posunuli možnosti získavania serióznych informácií o starovekom Egypte od čias Vojtecha Zamarovského, aká je miera dôveryhodnosti nových médií v súčasnosti a na aké informácie si dávať pozor na internete. Vládli starovekému Egyptu iba Egypťania? Lucia Hulková oboznámi návštevníkov prednášky „Hra o tróny: Egypt medzi Strednou a Novou ríšou“ so zaujímavými udalosťami z dejín starovekého Egypta a odkryje záhady obdobia spred takmer 4 000 rokov, o ktorom historické pramene často mlčia. Od Miroslava Bártu sa návštevníci dozvedia o dôležitosti a kontexte prepojenia staroegyptského náboženstva a politiky prostredníctvom kultu boha slnka Rea. Paulína Šútorová prezradí čomu všetkému môže divák veriť v zosobnení staroegyptských kráľovien vo filmových postavách a čo z toho sú len mýty. Vývoj staroegyptského pohrebiska pri Abúsíre a jeho dôležitosť a význam v odstupe tisícročí priblíži Ladislav Bareš z Českého egyptologického ústavu Univerzity Karlovej v Prahe.
O dizajne, funkčnosti a estetike vybavenia staroegyptských domácností a o tom, či bol dôležitejší účel alebo krása týchto predmetov porozpráva Ľubica Hudáková. Aký vplyv mal Egypt na biblickú históriu a formovanie západnej civilizácie a jej tradícií objasní Ľubomír Podhorský. Eva Stopková vysvetlí akým spôsobom sa utvárala vysoká úroveň geometrických znalostí starovekých Egypťanov, ako prakticky ich vedeli zužitkovať a ako súvisia s dnešnou geodéziou. Prečo Egypťania túžili po večnom živote, ako sa ho snažili dosiahnuť a ako im k tomu pomáhalo balzamovanie priblíži Květa Smoláriková. Nesmrteľnosť dosiahli staroveké Egypťanky aj svojou legendárnou krásou, ku ktorej im dopomáhali mnohé triky a tajomstvá. Ako ju zdôrazňovali, čo bolo ich ideálom a prečo bola pre ne dokonalosť taká dôležitá prezradí Veronika Dubcová. O výskyte mimozemských návštevníkov v starovekom Egypte – meteoritov a asteroidov, a o tom ako ich starovekí Egypťania vnímali a čo o nich vypovedá staroegyptská literatúra, sa návštevníci dozvedia od riaditeľa Ústavu orientalistiky SAV Dušana Magdolena v záverečnej prednáške celého cyklu 29. júna 2018.
Prvá prednáška bude tradične prístupná zdarma. Podrobný program a informácie k jednotlivým prednáškam a prednášajúcim sú dostupné aj na stránke Nadácie Aigyptos: www.aigyptos.sk.
Program prednášok na stiahnutie PDF
Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1 - Faustova sieň, bezbariérový prístup
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 2,- €
V predaji aj zvýhodnené permanentky v cenách 10€ (6 prednášok za cenu 5) a 18€ (11 prednášok za cenu 9).
Vstupenky z celého prednáškového cyklu su žrebovateľné, žrebovanie sa uskutoční po každej prednáške. Výhrami su drobné vecné ceny, ktoré sme pre vás priniesli priamo z Egypta.
26. 01. 2018 - “Priekopy, hroby, pece a silá: Tell el-Retábí 2017
Mgr. Jozef Hudec, PhD.
Vstup na úvodnú prednášku je voľný.
Sezóna 2017 významne prispela k výskumu ramessovského obranného systému. Bola objavená jedinečná dvojitá priekopa pevnosti Ramessa II (Petriho Wall 1). Výskum tiež narazil na priechod do pevnosti Ramessa II a bol odkrytý aj súvis medzi hradbou 2 pevnosti Ramessa III a priekopou Ramessa II – neskoršia hradba bola postavená na zaviatej staršej priekope. Výskum pod hradbou 2 naviac odkryl pokračovanie osídlenia zo začiatku 18. dynastie a zistil aj staršie osídlenie a pohrebisko z Druhého prechodného obdobia až začiatku Novej ríše. Bolo preskúmaných, objavených a zdokumentovaných celkom pätnásť hrobov. Okrem toho sa archeologická stratigrafia obohatila o súvrstvia s pecami a niekoľkými kruhovými štruktúrami, pravdepodobne silami.
Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. V rokoch 1982 až 2000 sa každoročne zúčastňoval na archeologických výskumoch na Slovensku, v Čechách a v Nemecku; absolvoval viacero zahraničných štipendií. Od roku 1993 navštevoval egyptské archeologické lokality a v roku 2007 sa stal spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí. Je spoluzakladateľom Nadácie Aigyptos, slovenským diplomatom a vedeckým pracovníkom Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied.
09. 02. 2018 - Egyptológia na internete: kam ísť a kam radšej nechodiť
Mgr. Martin Odler
Niečo sa od doby najväčšej popularity Zamarovského (a Dänikena) zásadne zmenilo. Internet umožňuje sprístupnenie veľkého množstva informácií. Overené a seriózne zdroje o dejinách a kultúre starovekého Egypta sú zadarmo prístupné a sú naozaj rozsiahle. Od vlastného počítača tak môžete dosiahnuť na pramene, ktoré len pred pár rokmi boli dostupné iba v špecializovaných knižniciach egyptologických inštitúcií alebo depozitároch múzeí. Množstvo dostupných zdrojov sa v budúcnosti bude už len zvyšovať. Cieľom prednášky je poskytnúť základného sprievodcu po rozľahlej krajine spoľahlivých egyptologických zdrojov na internete. Veda nikdy nebola vážnym záujemcom bližšie.
Martin Odler je doktorandom Českého egyptologického ústavu FF UK a venuje sa materiálnej kultúre, najmä medeným artefaktom. Dlhodobo pracuje na lokalite Abúsír, na českej koncesii v Egypte. Je takisto členom správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.
Mag. Lucia Hulková, PhD.
Knihy o histórii faraónskeho Egypta charakterizujú obdobie Strednej ríše ako klasické obdobie Egyptských dejín. Egypt pod vládou faraónov 12. dynastie zaujímal významné postavenie v medzinárodných vzťahoch na pomedzí Ázie a Afriky a umelecké diela z tohto obdobia sa stali zdrojom inšpirácie pre budúce generácie. Z ruín stredoríšskeho štátu povstali veľkí faraóni novej ríše – Thutmose, Achnaton či Ramesse – sú určite dobre známi. Čo sa však dialo počas dvoch storočí medzi Strednou a Novou ríšou? Prečo o tomto období historické pramene často mlčia? Kto vlastne vládol Egyptu? Kto boli povestní Hyksósi a ako do tejto fascinujúcej mozaiky zapadá Tell el-Retábí sa dozviete na prednáške.
Mag. Lucia Hulková. PhD., je egyptologička, doktorandka a vedecká pracovníčka Rakúskej akadémie vied. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte. Spolupracuje tiež na archeologických výskumoch na Elefantíne, v Abyde a v Sudáne.
Prof. Mgr. Miroslav Bárta, Dr.
Prednáška sa bude zaoberať históriou a spoločenským a politickým kontextom kultu boha slnka v starovekom Egypte. Boh Re hral v náboženstve a politike staroegyptských panovníkov ústrednú úlohu. Jeho kult však nebol iba doménou náboženstva, ale bol používaný aj v rámci politiky a k presadzovaniu mocenských cieľov, a to obzvlášť v zložitých historických obdobiach, aké predstavovali vlády panovníkov Niuserrea, Amenhotepa III a jeho syna Achnatona, či Ramessa II.
Miroslav Bárta vyštudoval egyptológiu a archeológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Po štúdiu v Hamburgu (1997) obhájil doktorát a v roku 2002 sa habilitoval v odbore egyptológia. V v tomto odbore bol menovaný profesorom (2009). K hlavným oblastiam jeho vedeckého záujmu patria archeológia a história 3. a 2. tisícročia pred Kristom, vzťah človeka a krajiny v staroveku, vývoj a kolapsy komplexných spoločností. Koordinuje interdisciplinárny výskumy Českého egyptologického ústavu a venuje sa tiež archeologickému a kultúrno-historickému kontextu Starého zákona. Okrem archeologických výskumov v egyptskom Abúsíre (od roku 1991; od roku 2005 zastupoval vedúceho výskumu) viedol v rokoch 2002–2003 prvé detailné satelitné mapovanie pyramídových polí. Viedol tiež výskumy v egyptskej Západnej púšti (od roku 2003) a začal s výskumami v Sudáne (od roku 2009). Prednáša na FF UK v Prahe (od roku 1998) a v rokoch 2003–2004 pôsobil ako profesor egyptológie na Pennsylvánskej univerzite v USA. Je členom Medzinárodnej egyptologickej asociácie (IAE), členom Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos a členom redakčnej rady časopisu Památky archeologické.
Paulína Šútorová, MA
Urodzené, krásne, múdre. Vďaka filmu a televízii sa stali takmer také populárne ako dnešné političky, herečky či missky. Môže však divák veriť všetkému, čo mu namiešali filmové štáby o egyptských urodzených dámach? Ako spracovať množstvo informácií obalených do podmanivého šatu? Kde končí pravda a začína fikcia, ba dokonca nezmysel? Pozrime sa spoločne v “našom kine” na tieto fascinujúce ženy a pokúsme sa uviesť na správnu mieru niektoré z mýtov.
Paulína Šútorová, MA vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese (Spojené kráľovstvo). V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše. V súčasnosti je doktorandkou egyptológie, taktiež na Swansea University; v sezóne 2017 sa zúčastnila na archeologickom výskume na Tell el-Retábí.
Prof. PhDr. Ladislav Bareš, CSc.
Staroegyptské pohrebisko pri Abúsíre je známe vďaka pyramídam vládcov z doby okolo 2400 rokov pred Kristom. Novej slávy sa ale dočkalo aj o dvetisíc rokov neskoršie. V polovici 1. tisícročia pred Kristom tu vzniklo niekoľko hrobiek popredných úradníkov a vojenských veliteľov, vrátane admirála Vedžahorresneta a generála Menechibnekona. Z tejto doby pochádza aj hrobka kňaza Iufaa; jej nevylúpená pohrebná komora bola otvorená v roku 1996. Hrobky taktiež obsahovali bohatú reliéfnu výzdobu, tvorenú náboženskými textami a scénami. Popri svojich veliteľoch sa tu nechali pochovať aj zahraniční žoldnieri z Grécka a Malej Ázie, pôsobiaci v egyptských službách.
Prof. PhDr. Ladislav Bareš, CSc. je egyptológ s dlhoročnou archeologickú a epigrafickou praxou v Egypte (od roku 1974). Vo vedeckej práci sa zameriava predovšetkým na otázky egyptskej archeológie a histórie v 1. tisícročí pred Kristom, dlhodobo sa podieľa na výskume pohrebiska veľkých šachtových hrobiek v Abúsíre z doby tesne pred polovicou 1. tisícročia pred Kristom. Zaoberá sa aj otázkami vývoja staroegyptského náboženstva v uvedenom období a dejinami egyptologického bádania. Je profesorom egyptológie na FF UK v Prahe, garantom študijného odboru Egyptológia a predsedom príslušnej odborovej komisie. Je členom The Egypt Exploration Society (v Londýne), The International Association of Egyptologists, Českej orientalistické spoločnosti a Spoločnosti česko-arabskej.
Mag. Ľubica Hudáková, Dr. Phil.
Nábytok, sklo, fajansa, textil, koža… Tak ako dnes, aj v starovekom Egypte museli byť predmety každodennej potreby predovšetkým funkčné, ale ich estetická hodnota hrala nezanedbateľnú úlohu. Dizajn mohol funkčnosť predmetu podtrhnúť ale aj obmedziť. V prednáške sa zoznámime s vybavením staroegyptskej domácnosti i hrobovou výbavou a priblížime si, ako dané objekty vznikali a kde našli svoje využitie.
Dr.phil. Ľ. Hudáková je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos. Vyštudovala egyptológiu na Viedenskej univerzite, kde pôsobí ako vedecký pracovník. Špecializuje sa na umenie a materiálnu kultúru Strednej ríše a zaoberá sa tiež odkazom Egypta v slovenskej kultúre. Zúčastnila sa na expedíciách Rakúskeho archeologického inštitútu v Tell el-Dabe a od roku 2009 je členkou poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.
Mgr. Ľubomír Podhorský
Geografické územie južnej Levanty, kde vznikli hebrejské a aramejské spisy Biblie, a neskôr kresťanstvo, leží bezprostredne pri území Egypta a tak niet divu, že vplyv Egypta na nich bol, obzvlášť v niektorých obdobiach, veľmi veľký. Prednáška sa zameria na prierez týchto vzťahov, od úplných začiatkov až po súčasnosť. Pokúsi sa zachytiť, kde všade zanechal Egypt – s dôrazom najmä na jeho biblické a kresťanské dedičstvo – svoju pečať pri formovaní západnej civilizácie, a naopak, ako táto civilizácia odpovedala na rôzne výzvy Egypta, v najrôznejších obdobiach…
Mgr. Ľubomír Podhorský je absolventom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, v súčasnosti pracuje ako učiteľ všeobecnej a obchodnej angličtiny. Viackrát sa zúčastnil na archeologickom výskume v Tell el-Retábí. Intenzívne sa zaujíma o biblickú archeológiu a históriu starovekého Blízkeho východu a Stredomoria.
Ing. Eva Stopková, PhD.
NASA Earth Observatory
Zememeračstvo v starovekom Egypte pravdepodobne vzklíčilo na každoročne zaplavených poliach pri vymeriavaní a obnove hraníc pozemkov. Spoluprácou na zakladaní monumentálnych stavieb odborne rástlo už od čias stupňovitej pyramídy faraóna Džósera. O vysokej úrovni geometrických znalostí spred tisícročí vypovedajú aj ojedinele zachované písomné a obrazové pramene. Zameriavanie a mapovanie však reflektovalo najmä praktické potreby svojej doby; vedecký záujem o Zem a kartografickú tvorbu doputoval do ptolemaiovskej Alexandrie až z antického Grécka. Geodézia so svojím širokým záberom dnes prispieva aj k archeologickému výskumu civilizácií, ktoré stáli pri jej vlastnom zrode.
Ing. Eva Stopková, PhD. vyštudovala geodéziu a kartografiu na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na výskume Tell el-Retábí sa podieľa ako geodetka a výskumná pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV.
Doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD.
Viera v posmrtný život bola v starom Egypte hlboko zakorenená, vychádzala jednak z pozorovania prírodných javov a tiež z mýtov o Usírovi, jeho vzkriesení a večnom živote. Jedným z predpokladov ako ho dosiahnuť, bolo výborne zachované telo, aby duša, ktorá opustila telo v okamžiku smrti neblúdila a mala sa kam vrátiť v deň spojenia so zemou. Telesná schránka mala zostať vďaka balzamovaniu neporušená a spočívať v hrobke – večnom príbytku blaženého zomrelého, žijúceho naveky v novom žiariacom tele.
Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, PhD vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie pr.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe, je tiež členkou Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.
Mgr. Veronika Dubcová
Nefertiti znamená doslova „kráska, ktorá prišla“. Od opätovného príchodu tejto krásky na svetlo moderného sveta, od objavenia jej notoricky známej busty, bolo nad slnko jasné, že táto žena s klasicky dokonalými črtami tváre nebola len kráľovnou Egypta. Bola doslova kráľovnou krásy celého staroveku. A nie je to náhoda. Ideál krásy bol v Egypte takmer rovnako dôležitý, ako viera v posmrtný život. Svojmu zovňajšku a starostlivosti oň venovali Egypťania prinajmenšom toľko pozornosti, ako výstavbe a výzdobe svojich monumentálnych hrobiek. Krása mala totiž v Egypte oveľa hlbší význam. Bola to dokonalosť, teda opak chaosu a neporiadku. Predstavovala poriadok, dobro a teda božskosť a večnosť. A ako vieme veľmi dobre, starovekí Egypťania robili všetko preto, aby večnosť dosiahli alebo sa jej aspoň v rámci svojich možností priblížili. Túto ich snahu nám dokladajú tisícky predmetov a kozmetických pomôcok, ktoré používali. Dôkazom, že sa im to darilo, prinášajú nespočetné vyobrazenia či dokonca ich zachované múmie. Aké boli tajomstvá ich krásy? Aké boli triky na udržanie ich mladosti, na skrášlenie očí a pier, či na dokonalé účesy? Aké používali parfémy a akými šperkami sa zdobili? Spoločne nazrieme do sveta staroegyptskej kozmetiky a zistíme, či sa môžeme niektorými z týchto trikov inšpirovať aj dnes.
Mgr. V. Dubcová je absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorandkou Inštitútu klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavy orientalistiky SAV. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.
Mgr. Dušan Magdolen, PhD.
Veda potvrdila, že boli a sú tu! Prileteli k nám z iných svetov. Ľudia k nim od pradávna vzhliadali s obdivom, úžasom, nádejou i strachom. Títo poslovia z vesmírnych hlbín sa neraz dostali do kontaktu s obyvateľmi nílskeho údolia, ktorí tušili, že sa stretli s niečím nezvyčajným, niečím, čo nepochádza zo sveta, ktorý poznali. Skutočné stopy po ich prítomnosti v krajine pyramíd nachádzame v materiálnej aj duchovnej kultúre civilizácie starovekého Egypta.
Mgr. Dušan Magdolen, PhD. vyštudoval históriu a archívnictvo na FF UK v Bratislave a egyptológiu na FF UK v Prahe. Viackrát sa zúčastnil na výskumoch Českého egyptologického ústavu UK v egyptskom Abúsíre. V súčasnosti je riaditeľom Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied a správcom Nadácie Aigyptos. Je členom International Association of Egyptologists, Slovenskej orientalistickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV. Venuje sa dejinám a kultúre starovekého Egypta v 3. a 2. tisícročí pred Kristom, slovenským cestovateľom v Egypte a zberateľom staroegyptských pamiatok, ako aj vývoju civilizácie.
Bližšie informácie k jednotlivým prednáškam sú priebežne aktualizované na stránke www.aigyptos.sk.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.