Výstava Tekuté obzory prináša pohľad na výstavbu veľkokapacitných vodných priehrad za posledných päť desaťročí skrze diela šiestich súčasných umelcov, rovnako ako i archívnych materiálov. V priebehu dvadsiateho storočia hrali priehrady úlohu sprostredkovateľov modernizácie v zmysle výroby elektrickej energie nevyhnutnej pre spriemyselňovanie, ako aj pre domácnosti s modernými spotrebičmi, prípadne ako bezpečné a spoľahlivé zásoby pitnej vody. Výstava sa však zameriava na temnejšiu stránku tejto modernizácie, a to na cenu, ktorá sa za tieto priehrady zaplatila v podobe vysídlenia rôznych komunít, straty kultúrneho dedičstva a dopadov na životné prostredie.
História modernizácie samotného Slovenska je úzko spätá s výstavbou priehrad, ktorá pretrvávala počas meniacich sa politických režimov. Začínajúc počas Rakúsko-Uhorskej monarchie, výstavba pokračovala za prvej Československej republiky, Slovenského štátu a socialistického Československa, až po samostatné Slovensko v 90. rokoch 20. storočia, kedy bol dokončený ambiciózny projekt vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros zosobňujúceho “maják” nového nezávislého národa. Kým v mnohých krajinách rozvinutého sveta, ako je USA alebo Francúzsko, sa viaceré priehrady za posledné roky vyraďovali z prevádzky, aby sa do riek mohla vrátiť divoká fauna, v rozvojových krajinách naďalej vyrastajú nové gigantické priehrady, často vyvolávajúce cezhraničné konflikty medzi krajinami, cez ktoré dané rieky pretekajú. V mnohých prípadoch, ako preukazuje aj výstava, platia najvyššiu cenu v mene pokroku a „spoločného dobra“ najmä národné a etnické menšiny, ktoré sú s príchodom modernity konfrontované tým najrušivejším spôsobom.
Vychádzajúc zo všadeprítomnej stavby priehrad výstava uvažuje o technokratickej vízii pokroku ako o samotnej podstate modernity skôr než len ako o jej vedľajšom produkte. V tejto desivej vízii sa panenské ekosystémy, starobylé dedičstvo a domorodé komunity redukujú na „vedľajšie škody“ a ponárajú pod šíry tekutý obzor. Avšak skutočnosť, že mohutné priehrady sa stavajú po celom svete, zároveň umožňuje nové dialógy a možné gestá solidarity medzi miestami a komunitami, ktoré sú predmetom vystavených umeleckých diel. Výstava je teda okrem iného i pokusom načrtnúť zdieľanú históriu a možnú budúcnosť naprieč danými miestami, ktoré sa kvôli značným vzdialenostiam len zriedka vídajú vo vzájomných vzťahoch a v širšom kontexte.
Zúčastnení: Anca Benera & Arnold Estefan, Ali Cherri, Elle Márjá Eira & Mai-Lis Eira, Lucia Nimcová, dokumenty z archívu Mikuláša Hubu o vodnom diele Gabčíkovo–Nagymaros a z Archívov protestného hnutia proti prehradeniu vodného systému Alta-Kautokeino (Alta múzeum, Nórsko)
Kurátor: Rado Ištok
Vernisáž: 10. apríl 2019 o 18:00
Po vernisáži sa uskutoční performance: Yoik od Elle Márjá Eira o 18:30
Poďakovanie: Ronald Doboš, Mikuláš Huba, Jana Kapelová, Mira Keratová, Radu Leşevschi, Martin Piaček, Anna Sopková, Bohuš Vilím. Sochy boli pre inštaláciu zapožičané od reštaurátorov Bohuša Vilíma a Ronalda Doboša.
Miesto: tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava
Otvorené: Streda – Piatok 14-19:00, Sobota 13-18:00
Z VIEDNE AUTOBUSOM NA VERNISÁŽ ZADARMO:
ERSTE Foundation ponúka bezplatnú cestu autobusom z Viedne do Bratislavy a späť. Pre registráciu a podrobné informácie prosím nasledujte tento link. /Streda, 10. apríla 2019/
Hlavným partnerom iniciatívy tranzit je Nadácia ERSTE.
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.
Rado Ištok je slovenský kurátor, výskumník a redaktor žijúci v Štokholme. V súčasnosti je kurátorom rezidencií a výstavy v Umeleckej kolónii v Nide (Litva) v rámci EÚ projektu "4K: Od konfliktu k pohostinnosti skrz kreativitu a kultúru" (2018-2020), a v spolupráci s Marie-Louise Richards a Natáliou Rebelo vedie výskumný projekt "Priestory starostlivosti, neposlušnosti a túžby" (2018-2020), ktorý je podporený z výskumného fondu Kráľovského inštitútu umenia v Štokholme.
História modernizácie samotného Slovenska je úzko spätá s výstavbou priehrad, ktorá pretrvávala počas meniacich sa politických režimov. Začínajúc počas Rakúsko-Uhorskej monarchie, výstavba pokračovala za prvej Československej republiky, Slovenského štátu a socialistického Československa, až po samostatné Slovensko v 90. rokoch 20. storočia, kedy bol dokončený ambiciózny projekt vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros zosobňujúceho “maják” nového nezávislého národa. Kým v mnohých krajinách rozvinutého sveta, ako je USA alebo Francúzsko, sa viaceré priehrady za posledné roky vyraďovali z prevádzky, aby sa do riek mohla vrátiť divoká fauna, v rozvojových krajinách naďalej vyrastajú nové gigantické priehrady, často vyvolávajúce cezhraničné konflikty medzi krajinami, cez ktoré dané rieky pretekajú. V mnohých prípadoch, ako preukazuje aj výstava, platia najvyššiu cenu v mene pokroku a „spoločného dobra“ najmä národné a etnické menšiny, ktoré sú s príchodom modernity konfrontované tým najrušivejším spôsobom.
Vychádzajúc zo všadeprítomnej stavby priehrad výstava uvažuje o technokratickej vízii pokroku ako o samotnej podstate modernity skôr než len ako o jej vedľajšom produkte. V tejto desivej vízii sa panenské ekosystémy, starobylé dedičstvo a domorodé komunity redukujú na „vedľajšie škody“ a ponárajú pod šíry tekutý obzor. Avšak skutočnosť, že mohutné priehrady sa stavajú po celom svete, zároveň umožňuje nové dialógy a možné gestá solidarity medzi miestami a komunitami, ktoré sú predmetom vystavených umeleckých diel. Výstava je teda okrem iného i pokusom načrtnúť zdieľanú históriu a možnú budúcnosť naprieč danými miestami, ktoré sa kvôli značným vzdialenostiam len zriedka vídajú vo vzájomných vzťahoch a v širšom kontexte.
Zúčastnení: Anca Benera & Arnold Estefan, Ali Cherri, Elle Márjá Eira & Mai-Lis Eira, Lucia Nimcová, dokumenty z archívu Mikuláša Hubu o vodnom diele Gabčíkovo–Nagymaros a z Archívov protestného hnutia proti prehradeniu vodného systému Alta-Kautokeino (Alta múzeum, Nórsko)
Kurátor: Rado Ištok
Vernisáž: 10. apríl 2019 o 18:00
Po vernisáži sa uskutoční performance: Yoik od Elle Márjá Eira o 18:30
Poďakovanie: Ronald Doboš, Mikuláš Huba, Jana Kapelová, Mira Keratová, Radu Leşevschi, Martin Piaček, Anna Sopková, Bohuš Vilím. Sochy boli pre inštaláciu zapožičané od reštaurátorov Bohuša Vilíma a Ronalda Doboša.
Miesto: tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava
Otvorené: Streda – Piatok 14-19:00, Sobota 13-18:00
Z VIEDNE AUTOBUSOM NA VERNISÁŽ ZADARMO:
ERSTE Foundation ponúka bezplatnú cestu autobusom z Viedne do Bratislavy a späť. Pre registráciu a podrobné informácie prosím nasledujte tento link. /Streda, 10. apríla 2019/
Hlavným partnerom iniciatívy tranzit je Nadácia ERSTE.
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.
Rado Ištok je slovenský kurátor, výskumník a redaktor žijúci v Štokholme. V súčasnosti je kurátorom rezidencií a výstavy v Umeleckej kolónii v Nide (Litva) v rámci EÚ projektu "4K: Od konfliktu k pohostinnosti skrz kreativitu a kultúru" (2018-2020), a v spolupráci s Marie-Louise Richards a Natáliou Rebelo vedie výskumný projekt "Priestory starostlivosti, neposlušnosti a túžby" (2018-2020), ktorý je podporený z výskumného fondu Kráľovského inštitútu umenia v Štokholme.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.