Komedianti (1892) a Sedliacka česť (1890) reprezentujú taliansky verizmus, operný smer, ktorý si na prelome 19. a 20. storočia za stredobod svojho záujmu zvolil pravdu všedného dňa, drsnú pravdu pudov a vášní, strachu, nenávisti, žiarlivosti, ale aj pravdu lásky a hrdinstva. Hudobný jazyk oboch opier je pútavý, plný zmien, kontrastov a dramatického napätia. A také sú aj oba zhudobnené príbehy: Komedianti sú tragédiou starnúceho herca Cania, ktorý sa od zatrpknutého intrigána Tonia dozvie o nevere svojej mladej ženy a z pomsty zabije ženu i svojho soka. Nemenej tragické vyústenie opery Sedliacka česť je výsledkom hriešneho vzťahu ľahkomyseľnej Loly k jej dávnemu milému Turridovi, za ktorý Turridu musí podľa dávneho zvyku zaplatiť Lolinmu manželovi svojou krvou.



Hudobné naštudovanie: Ondrej Lenárd a.h.
Dirigent: Pavol Selecký
Réžia: Marián Chudovský a.h.
Scéna: Otto Šujan
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Blanka Juhaňáková a.h.
 
Prológ: Sergej Tolstov
Canio (pajác): Michal Lehotský a.h.
Nedda (Colombina): Helena Becse Szabó a.h.
Tonio (Taddeo): Sergej Tolstov
Silvio: Daniel Čapkovič
Peppe (Harlekýn): Jozef Kundlák