Ak by sa nás niekto spýtal, čo je typické pre tvorbu Rudolfa Filu, tak by sme odpovedali, že premaľby. Ich základom sú buď ním namaľované podklady alebo reprodukcie diel iných výtvarných umelcov, či umelecké alebo reklamné fotografie. Najčastejšie základ premalieb tvoria vlastné kópie diel alebo detailov diel velikánov dejín výtvarného umenia a fragmenty ženského tela. Na tento podklad Fila pridáva druhú vrstvu, ktorá je síce relatívne samostatná a vo väčšine prípadov sa dá ľahko odlíšiť od podkladu, avšak zároveň s ňou vytvára zložité dialogické vzťahy. Jeden z typov dialogických vzťahov možno chápať ako výtvarnú analógiu k vzťahom medzi komentovaným textom a komentárom. Na jednej strane komentovaný text limituje komentáre, na druhej strane komentáre sa nielenže vzťahujú ku komentovanému textu, ale ich aj prekračujú. Komentáre sa pokúšajú odstrániť významové ambivalencie, odstrániť zdanlivé miesta výskytu paralógií, vysvetliť zmysel symbolov či alegórií, poukázať na miesta, v ktorých autor podliehal svojim predchodcom alebo súčasníkom atď.

Druhý typ dialogických vzťahov možno označiť ako intervenčný, v tomto prípade je dôležitosť podkladu značne eliminovaná v prospech intervencií. Niektoré na podklade nenápadne parazitujú, iné ho zase radikálne menia, robia z neho surovinu pre experimenty rôzneho druhu a neraz do hry vnášajú aj prvok náhody. Treba povedať, že popri vytváraní vlastných podkladov Fila pre svoje intervencie a experimenty rád využíva aj iné podklady, ako napríklad umelecké či reklamné fotografie. Okrem iného aj preto, že Fila neverí, že by napríklad fotografický obraz bol alebo nebol raz a navždy obdarený estetickou a umeleckou hodnotou. Aj reklamná či dokonca aj gýčová fotografia sa môže vhodnou výtvarnou intervenciou presunúť zo sveta neumenia či paraumenia do sveta umenia. Fila taktiež neverí, že obrazy akéhokoľvek druhu majú jeden jediný zmysel, a to ten, ktorý do neho zakódoval jeho tvorca. Práve naopak, zmysel obrazu sa nedá vyčerpať jedinou interpretáciou, teda jedinou premaľbou, a preto často opakovane interpretoval ten istý podklad. Rôznosť premalieb takto názorným spôsobom dokazuje mnohonásobný zmysel obrazu, potvrdzuje tézu, že každý obraz je virtuálna mnohosť a konkrétna premaľba aktualizáciou jednej z mnohých možností.

Filove premaľby fotografií sú dôležitou súčasťou jeho diela, pretože ukazujú, že pre tvorcu môže byť akýkoľvek vizuálny podnet dôležitý, okrem iného preto, lebo ponúka miesto pre jeho rozvinutie a doplnenie. Treba sa pozorne pozerať a uvedomiť si, že pohľad nie je videné, ale interpretácia videného.

Martin Kaňuch – Peter Michalovič

Vernisáž: 6. 9. 2018, 1800
Kurátori: Martin Kaňuch a Peter Michalovič
Miesto: Gallery PROFIL, Stredoeurópsky dom fotografie
Trvanie výstavy: 7. 9. – 30. 9. 2018
Otvorené: ut-ne 13.00 - 18.00
 
Rudolf Fila sa narodil 19. júla 1932 v Příbrame na Morave. V roku 1947 začal študovať na Gymnáziu v Antonínskej ulici v Brne a po troch rokoch štúdia prestúpil na Školu umeleckého priemyslu v Brne do oddelenia úžitkovej maľby. V roku 1952 bol prijatý na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde v roku 1958 ukončil štúdium v ateliéri Jána Mudrocha. V roku 1960 nastúpil ako pedagóg na Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1989, kedy sa stal pedagógom na VŠVU v Bratislave, kde učil až do odchodu do dôchodku. Rudolf Fila mal viac ako deväťdesiat samostatných výstav a zúčastnil sa na viac ako dvesto kolektívnych výstavách. Okrem umeleckej tvorby sa venoval aj výtvarnej pedagogike a analýze výtvarného diela, či písal príležitostné texty o dielach slovenských umelcov. Zomrel 11. februára 2015 v Bratislave.