Srdečne Vás pozývam na vernisáž výstavy, dňa 4. 8. 2020 o 18.00 hod.


Názov výstavy De Natura Sonoris, som si požičal od poľského skladateľa vážnej hudby, Krzystofa Pendereckého. Jeho dielo a hlavne názov, ktorý by sa dal voľne preložiť ako Zvuky prírody, ma fascinoval už v 70. rokoch minulého storočia a použil som ho na viacerých výstavách.


Podtext Partitúra je v tomto prípade vyjadrením postupu, ktorým vznikajú moje diela. Tak ako skladateľ vpisuje noty pre jednotlivé nástroje pod seba a vytvára hudobnú štruktúru svojho diela, tak ja nanášam farby, zhluky výrazných, čistých farieb, ktoré vo väčšine prípadov špachtľou rozotieram po ploche, pokiaľ nedosiahnem požadovaný vizuálny dojem, ako overtúru k hudobnému dielu. To je prvá vrstva, prvá pasáž. Potom nasleduje čakanie. Vrstva schne. Je to postup, pri ktorom sa viacej čaká ako maľuje. Nasledujú ďalšie hudobné nástroje, ďalšie vrstvy, farebné tuše, šmirgeľ – odkrývanie spodných vrstiev, znovu nánosy farieb, vymývanie a tak ďalej, až po finálne dielo, niekedy ukončené metalickými fóliami, ktoré nesmú byť dominantné, takže znovu šmirgeľ a voda. Niekedy ide aj o 10 vrstiev. A na záver podpis. Final. 


Inšpiráciou k obrazom nie je nič iné ako hudba. Nie je to disharmonický Penderecki. Je to symfonický rock, symfonický metal alebo rytmické techno či trance vocal. Slovo Symfonický je dôležité, lebo je v tom partitúra – všetky možné nástroje, vokály a sólo hlasy. Čiže rýchla hudba k protikladu tichého čakania.


Každé dokonalejšie dielo by malo mať formu, aj obsah. Formu som opísal, obsahom sú myšlienky, pocity, snaha o vyjadrenie neuchopiteľného, filozofie, otázky a odpovede. Forma je skrytá v názve diela.


Na záver mi dovoľte jeden citát:

„Všetky otázky sú zodpovedané. Len treba vedieť, kde ich hľadať. V detailoch štruktúr je možné tieto nezodpovedané otázky nájsť. Treba sa ich dotýkať, vnímať ich cez hudbu a tým sa postupne dopracovávať k odpovediam.“


Teším sa na stretnutie s vami.


Robert Polansky

FACEBOOK EVENT ]]>