Obrazáreň Bratislavského hradu predstavuje historické obrazy zo zbierok Slovenského národného múzea - Historického múzea a ďalších múzeí SNM. Medzi skvosty vystavených diel patria aj tapisérie Príbeh o Ester datovaná do roku 1560 a Lovecká scéna z prvej polovice 16. storočia. Vo veľkej sieni sú umiestnené portréty kráľovskej a cisárskej rodiny Habsburgovcov. Uhorskú šľachtu zase predstavuje rodová a portrétna galéria. Žánrové obrázky z 19. storočia zachytávajú maľby komorné prostredie dámskych salónov.

Kabinet umenia
„kunstkomora“, grafický kabinet, palota, kráľovská sála, rodová portrétna galéria či sála predkov, sieň významných osobností, salón a podobne, sú pomenovania priestorov rezidencií, v ktorých sa v minulosti programovo uchovávali a prezentovali umelecké diela. Závesné obrazy, grafické listy, komorná plastika, vzácne úžitkové predmety ale i kuriozity. Predstavovali neodmysliteľnú a odvekú prítomnosť výtvarného prejavu v živote človeka - umelca, donátora, mecéna, zberateľa, milovníka umenia, ktorý prostredníctvom vizuálnych diel vyjadruje určitý vzťah k svojej realite, spoznáva ju, snaží sa ju ovládnuť a prisvojiť, reprezentovať seba a svoju rodinu, je preňho formou obchodu, investície voľných finančných prostriedkov, ale hlavne zdrojom estetických emócií, vnútorného prežívania a poznania.

Vzory a inšpirácia veľkých zberateľských osobností akými v strednej Európe boli Rudolf II. v Prahe na prelome 16. a 17. storočia, arcivojvoda Leopold Wilhelm vo Viedni v 17. storočí a v 18. storočí August II. Silný v Drážďanoch, Eugen Savojský vo Viedni a nakoniec aj Albert Tešínsky na Bratislavskom hrade, zohrali významnú úlohu vo vnímaní a použití umeleckého diela aj u domácich magnátov a aristokracie. V privátnom priestore rodových galérií Turzovcov z Červeného Kameňa, Iléšháziovcov z Trenčína, Révaiovcov zo Sklabine a Mošoviec, Balašovcov z Modrého Kameňa, Koháriovcov a Koburgovcov vo Svätom Antone, Andrášiovcov na Krásnej Hôrke, Čákiovcov na Spiši, či interiéroch rezidencií moderných zberateľov, akými boli Ján Pálfi v Bojniciach, Gabriel Fejerváry v Prešove, Grazioso Ene Lafranconi v Bratislave, Ersensberg v Sládkovičove a podobne, počas niekoľkých storočí vznikali kolekcie umeleckých diel. Najprv ako forma prezentácie rodu prostredníctvom jeho významných členov (od 16./17. storočia), neskôr, hlavne od 18. storočia, v bohatej druhovej a tematickej rozmanitosti sa stávali predmetom osobného vzťahu. V ňom sa postupne sformoval princíp práce, aký poznáme aj v súčasnej modernej múzejnej a galerijnej práci: výber diel, ich získavanie, triedenie, usporadúvanie, prostredníctvom rozširovania vedomostí zhodnocovanie zbierky a zároveň vzdelávanie a ovplyvňovanie kultúrno-spoločenského prostredia.

Viac informácií o výstave nájdete tu...
http://www.snm.sk/?historicke-muzeum-aktualne-vystavy&clanok=obrazaren-bratislavskeho-hradu

Otváracie hodiny:
V zimnej sezóne od 1. novembra do 31. marca:
otvorené denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00 h posledný vstup o 16:00 h.
V letnej sezóne od 1. apríla do 31. októbra:
otvorené denne okrem pondelka od 10:00 do 18:00 h posledný vstup o 17:00 h.