Režisér Roman Polák sa v sezóne slovenských a slovanských tém vracia k svojej obľúbenej literatúre, románu Františka Švantnera Nevesta hôľ, novou dramatizáciou (prvú inscenoval roku 1986 v DSNP Martin), odvtedy pochopiteľne poučený takmer tridsaťročnou divadelnou skúsenosťou vrátane inscenovania veľkej románovej klasiky v Činohre SND. Nie div, Švantnerov román sa zaraďuje k vrcholným dielam slovenského naturizmu, literárneho smeru, v ktorom sa slovenská literatúra dostala miestami na európske výšiny. Takýchto výkonov v histórii našej literatúry veľa nemáme.
Epický svet Švantnerovho románu je založený na protiklade prírodného a božského, prirodzenosti a etiky, na protiklade pudového a sociálneho či kultúrneho. Všetky tieto protiklady môžeme súhrnne pomenovať ako protiklad pohanského a christianizovaného, a práve tento konflikt vytvára predpoklad na románovú, ale aj javiskovú mýtizáciu témy. Švantnerov svet je predovšetkým mužský, hlavnými postavami sú totiž hájnik Libor, uhliar Tavo a krčmár Weinhold, ale v Neveste hôľ je Švantnerov mýtus spojený s témou ženy a lásky, ktorú reprezentuje záhadná a divoká Zuna. Libor sníva o Zune, miluje však skôr svoju predstavu o nej, ako ju samotnú, záhadnú, živočíšnu, nevypočítateľnú ženu, ktorá zmyselne priťahuje aj jeho sokov Tava a Weinholda, a tak sama skôr chaos a živelnosť vyvoláva, akoby svet, najmä ten mužský, okolo seba harmonizovala.
Postava Zuny ako archetyp živočíšnej ženy nemá v slovenskej literatúre obdobu. V románe je to takmer bájna postava, lebo mýtus o nej tvorí dedina, krčmár, Tavo, ba v závere novely ju mýtizuje samotný Libor, ktorý si mýtom o Zune ako o neveste hôľ iracionálne vysvetľuje nenaplnenie svojej túžby.
Viac info
Autor fotografie: Martin Geišberg, 2015
Epický svet Švantnerovho románu je založený na protiklade prírodného a božského, prirodzenosti a etiky, na protiklade pudového a sociálneho či kultúrneho. Všetky tieto protiklady môžeme súhrnne pomenovať ako protiklad pohanského a christianizovaného, a práve tento konflikt vytvára predpoklad na románovú, ale aj javiskovú mýtizáciu témy. Švantnerov svet je predovšetkým mužský, hlavnými postavami sú totiž hájnik Libor, uhliar Tavo a krčmár Weinhold, ale v Neveste hôľ je Švantnerov mýtus spojený s témou ženy a lásky, ktorú reprezentuje záhadná a divoká Zuna. Libor sníva o Zune, miluje však skôr svoju predstavu o nej, ako ju samotnú, záhadnú, živočíšnu, nevypočítateľnú ženu, ktorá zmyselne priťahuje aj jeho sokov Tava a Weinholda, a tak sama skôr chaos a živelnosť vyvoláva, akoby svet, najmä ten mužský, okolo seba harmonizovala.
Postava Zuny ako archetyp živočíšnej ženy nemá v slovenskej literatúre obdobu. V románe je to takmer bájna postava, lebo mýtus o nej tvorí dedina, krčmár, Tavo, ba v závere novely ju mýtizuje samotný Libor, ktorý si mýtom o Zune ako o neveste hôľ iracionálne vysvetľuje nenaplnenie svojej túžby.
| Adaptácia a réžia: | Roman Polák |
| Dramaturgia: | Daniel Majling |
| Scéna: | Pavel Borák |
| Kostýmy: | Peter Čanecký |
| Hudba: | Andrej Kalinka |
| Libor: | Dano Heriban |
| Zuna: | Petra Vajdová |
| Tavo: | Jozef Vajda |
| Weinhold: | Alexander Bárta |
| Neznámy: | Milan Ondrík |
| Mlynár: | Dušan Jamrich |
| Mlynárka: | Gabriela Dzuríková |
| Matka Libora: | Soňa Valentová-Hasprová |
| Štyri ruské kniežatá: | Erik Peťovský ako hosť |
| Bača: | Leopold Haverl |
| Bačova žena: | Božidara Turzonovová |
| Sestra bačovej ženy: | Zuzana Kocúriková |
| Radca: | Štefan Bučko |
| Hlásnik: | Vladimír Obšil |
| Žandár 1 : | Dušan Tarageľ |
| Žandár 2: | Ivan Vojtek |
Viac info
Autor fotografie: Martin Geišberg, 2015
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.
