MUCHA QUARTET: Hudobno-literárny cyklus musica_litera 2017

Projekt musica_litera je cyklus troch komorných hudobno-literárnych večerov, v rámci ktorých chceme prezentovať prirodzený vzťah hudby a umeleckého textu v netradičnom, no atraktívnom priestore Galérie Nedbalka. Veľa diel literárneho a hudobného umenia vzniklo vo vzájomnej koinšpirácii. Na našich predstaveniach chceme tento jav zdôrazniť a tak publiku lepšie vysvetliť vnútorné posolstvo autorov, ktoré sa do svojich diel snažili zakódovať.

www.nedbalka.sk

1. predstavenie: 19. október 2017, 18:00, Galéria Nedbalka
Z MÉHO ŽIVOTA
Smetana – Erben

Bedřich Smetana: Sláčikové kvarteto č. 1 e mol „Z mého života“
- hudobná interpretácia: Mucha Quartet

Karel Jaromír Erben: Kytice – výber zo zbierky balád
- umelecký prednes: Ľudmila Swanová

Básnická zbierka Kytice od Karla Jaromíra Erbena (pôvodný názov – Kytice z pověstí národních) je autorovo ťažiskové dielo a patrí ku klenotom českej literatúry. Obsahuje 13 veršovaných balád (termín balada im však autor neprisúdil), ktoré sú inšpirované ľudovou slovesnosťou. Ideovú podstatu tvorí otázka ľudských vzťahov, pričom ťažiskom je problém viny a trestu. Podľa Erbena je najzákladnejším ľudským vzťahom puto medzi matkou a dieťaťom. Konflikty v ľudskom živote vznikajú najmä narušením základných vzťahov a zákonov medzi ľuďmi. Za každú vinu prichádza často neprimeraný trest. Typickým prvkom balád je odovzdanosť hlavných postáv osudu, ktorí s bázňou a pokorou vinu prijímajú. Človek je v Erbenovom ponímaní bezmocný proti prírodným silám, ktoré ho obklopujú.

Bedřich Smetana napísal svoje Sláčikové kvarteto č. 1 e mol „Z mého života“ v roku 1876, keď už bol hluchý. Hluchota Smetanovi sústavne znemožňovala tvorivý proces, keďže pri komponovaní sa stupňovalo silné hučanie v ušiach, ktoré sa stalo neznesiteľným. Ide o vysoko autobiografické dielo, ktoré znázorňuje, ako sa hudba prelínala jednotlivými etapami jeho života. Témou prvej časti je volanie osudu do boja života, ktoré sólovo prednesie viola na pozadí sprievodu oboch huslí – neúprosné plynutie času. Je tu však prítomná aj túžba po láske, umení, s predtuchou budúceho nešťastia. Druhá časť (Polka) nás uvádza do veselého života v mladosti, ako na vidieku, tak aj v meštianskych salónoch. Tretia časť (Largo sostenuto) je plná nehy a lásky k Smetanovej milovanej žene, no pripomína mu aj jej tragický odchod a žiaľ samoty. Štvrtá časť je vyvrcholením kvarteta, spoveďou vyzretého autora, ktorý dosiahol umelecký úspech. Náhle však prichádza desivý akord, nepríjemný hvizd vysokého flažoletu, čím sa napĺňa predtucha z prvej časti – nastupujúca hluchota – a nasleduje podrobenie sa nezvratnému osudu, s malým paprskom nádeje v lepšiu budúcnosť.

 

2. predstavenie: 9. november 2017, 18:00, Galéria Nedbalka
SLNKO NOCI
Ravel – Satie – Milhaud – Prévert

Maurice Ravel: Sláčikové kvarteto F dur / Bolero, op. 81 (úprava pre sláčikové kvarteto)
Erik Satie: Gymnopédie No. 1
Darius Milhaud: Sláčikové kvarteto č. 4, op. 46
- hudobná interpretácia: Mucha Quartet

Jacques Prévert: Slnko noci (básnická zbierka)
- umelecký prednes:Matúš Krátky

Maurice Ravel skomponoval svoje Sláčikové kvarteto F dur v roku 1903 vo veku 28 rokov. Nesie prevažne prvky impresionizmu. Skladateľ sa inšpiroval najmä sláčikovým kvartetom, ktoré skomponoval Claude Debussy o 10 rokov skôr. Obe majú niektoré podobné formové črty, no v oblasti hudobnej reči pôsobí Ravel vyzretejšie, ustálenejšie. Kvarteto má štyri časti: Prvá časť je v sonátovej forme, jej hlavná téma v prvých husliach pôsobí ako vychádzajúce slnko ponad pokojné more. Druhá časť začína rytmickou pasážou hranou pizzicato, ktorá je inšpirovaná jávskymi gamelanmi, či temperamentnou španielskou hudbou. Po rozjímavej tretej časti nastupuje víťazné finále v nepravidelnom 5/8 takte.

Svoju najslávnejšiu kompozíciu, ktorou je Bolero (1928), Ravel skomponoval na objednávku parížskej tanečníčky Idy Rubinstein. Dielo je postavené na diatonicko-modálnej téme, ktorá je sprevádzaná ostinátnym rytmom bicích nástrojov, je zopakovaná osemkrát, vždy v inej inštrumentácii, ktorá graduje k burácajúcemu záveru. Z pôvodne plánovaného scénického diela sa stala Ravelova najhrávanejšia symfonická skladba.

Francúzsky skladateľ Erik Satie svojím spôsobom predbehol dobu. Cyklus troch Gymnopédií napísal už v roku 1888, a je predzvesťou tzv. ambientnej hudby, v ktorej prevláda atmosféra nad hudobnou štruktúrou a rozvinula sa v 70-tych rokoch 20. storočia. Melódia využíva mierne dizonancie oproti znejúcej harmónii, čím vytvára melancholický sladko-bôľny efekt.

Darius Milhaud bol členom výraznej skupiny francúzskych skladateľov začiatku 20. storočia, tzv. Parížskej šestky. Bol veľmi plodným skladateľom (spolu zložil 443 diel) – okrem iného skomponoval 18 sláčikových kvartet. Hudobná reč jeho sláčikového kvarteta č. 4 sa vyznačuje použitím polytonality, prvkov jazzu, a brazílskou hudbou prameniacou z jeho pôsobenia v tejto krajine.

Básnická zbierka Slnko noci je posmrtne zozbieranou a vydanou kolekciou jeho dovtedy knižne nepublikovaných textov Jacquesa Préverta. Básnik miloval život a vášnivo protestoval proti všetkému, čo život ničí a devalvuje. Typickými prvkami jeho tvorby sú predstavivosť, hravosť, vplyv surrealizmu, búranie jazykových klišé a fráz. Vo svojich básňach píše o parížskej láske, biede, priateľstve a kráse každodenných dní, s miernym nádychom irónie a čierneho humoru.

 

3. predstavenie: 7. december 2017, 18:00, Galéria Nedbalka 
TÚŽBY A SPOMIENKY
Alexander Albrecht

Alexander Albrecht: Sláčikové kvarteto D dur, op. 19
Scherzo, Andante Amoroso, Slovenské kvartetino
- hudobná interpretácia: Mucha Quartet

Alexander Albrecht: Túžby a spomienky
- umelecký prednes: Alfréd Swan

Alexander Albrecht (1885-1958) patril k štvorici Bratislavčanov (Schmidt, Dohnányi, Bartók, Albrecht), ktorí sa na prelome 19. a 20. storočia rozhodli zasvätiť svoj život kompozícii. Po hudobných štúdiách v Budapešti a vo Viedni sa vrátil do Bratislavy, kde bol spočiatku organistom Dómu sv. Martina, od roku 1921 pôsobil ako dirigent a riaditeľ Cirkevno-hudobného spolku pri Dóme sv. Martina a riaditeľ Mestskej hudobnej školy. Albrechtova generačná príslušnosť k priekopníkom novej hudby i obdiv k objavom prírodných vied ho priviedli k hľadaniu nových umeleckých ciest. Stal sa priekopníkom hudobnej moderny v domácom konzervatívnom prostredí. Komorná hudba patrila k najobľúbenejším kompozičným médiám Alexandra Albrechta. Jej význam spočíval jednak v aktuálnom pestovaní domácej hudby, ktoré malo práve v Bratislave významnú a kontinuitnú tradíciu, jednak v možnosti nadviazania na aktuálne výdobytky tvorcov svetovej hudby, ktorí svoje novátorstvo často spájali práve s možnosťami komorného zoskupenia. V sláčikovom kvartete D dur, op. 19 (1918) nadväzuje najmä na Brahmsove dedičstvo, ktoré malo svoj kult nielen v Bratislave, ale predstavovalo aj kompozičný ideál v budapeštianskej triede Hansa Koesslera, kde Albrecht študoval v rokoch 1904-1908. Nové dielo autor dopísal po uzavretí manželstva a venoval ho svojej manželke. Hudobný jazyk naznačuje už vykročenie k novým horizontom, smerujúcim k výraznému schromatizovaniu tonality, a prejavuje majstrovskú zrelosť. Kompozície Scherzo a Slovenské kvartetino pochádzajú z neskoršieho obdobia Albrechtovej tvorby (1949). Vyznačujú sa zjednodušením kompozičnej reči a implementovaním prvkov folklóru. Autorovou poslednou skladbou je rozjímavé Andante amoroso (1958), ktoré sa už na papier dostalo s pomocou skladateľa Ladislava Kupkoviča, keďže ku koncu života stratil zrak.

V roku 2008 vydalo Hudobné centrum knihu zozbieraných úvah a retrospektívnych pohľadov Alexandra Albrechta s názvom Túžby a spomienky, ktorá je nesmierne hodnotným prínosom do muzikologickej literatúry. Obsahuje úvahy o vlastnej tvorbe, kompozičnej činnosti ako takej, o hudbe, spomienky na svoje detstvo a starú Bratislavu.