Maud Kotasová
Továrny // Factories
Kurátorka // Curator: Martina Ivičič
Vernisáž // Exhibition Opening: utorok // Tuesday, 9.4.2024, 18:00
Trvanie výstavy: 10.4. - 2.6.2024

Srdečne Vás pozývame na trojvernisáž projektov Maud Kotasovej, Juraja Ďuriša a Igora Machatu, ktorá sa uskutoční v utorok 9.4. o 18:00! // You are cordially invited to the triple exhibition opening of Maud Kotasová, Juraj Ďuriš and Igor Machata, which will take place on Tuesday, April 9th at 6pm!

Česká umelkyňa Maud Kotasová (1980) precestovala kamiónom celú Európu a žila uprostred katalánskych Pyrenejí. Neskôr sa vrátila do Brna, kde sa jej tvorba i naďalej spája s nomádstvom, tuláckym životom, načúvajúc svetu a ľuďom navôkol. Vyšíva na rôzne kovové ready-mades od korby kamióna, dvere osobného automobilu až po plechový smetiak, ale neopomína ani výšivku na plot vo verejnom priestore. Výšivka v jej tvorbe sa stáva konceptuálnym jazykom, ktorým rozpráva takmer autobiografické príbehy. Centrom jej záujmu sú reálni ľudia a ich príbehy, náhodní okoloidúci, najmä však robotníci, ktorí strávili svoj pracovný život v útrobách ubíjajúceho priemyselného kolosu. Autorka zachytáva fragmenty z rozhovorov, okamihy a príbehy, odpozorované i vlastné. Čo skrinka, to ľudský príbeh, derivát ľudskej existencie. Skrinky sa stali symbolom pominuteľnosti, osirelosti a rezignácie. Lúzri zostávajú lúzrami, z niektorých lúzrov sa stanú hrdinovia. Vystavené objekty v sebe nesú silné nánosy trpkých ale i obyčajných príbehov. Kotasovej výtvarný jazyk akcentuje estetiku opotrebovanosti a ako vizuálna storytellerka sa nezaoberá vymyslenými konštruktmi.

Tento projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj.

//

Czech artist Maud Kotasová (1980) traveled all over Europe in a truck and lived in the middle of the Catalan Pyrenees. Later she returned to Brno (CZ), where she continued her work associated with nomadism, wandering life, listening to the world and people around. She embroiders on various metal ready-mades, from the body of a truck, the door of a car or a tin trash can, but she also doesn't forget to embroider on a fence in a public space. Embroidery in her work becomes a conceptual language to tell almost autobiographical stories. Real people and their stories are objects of her interest, as well as random passers-by, but especially workers who have spent their working lives in the bowels of an industrial colossus. The author captures fragments from conversations, moments and stories, observed and her own. Each locker represents a real human story, a derivative of human existence. Lockers have become a symbol of transience, loneliness and resignation. Losers remain losers, some losers become heroes. The exhibited objects carry strong layers of bitter but also ordinary stories. Kotasova's artistic language emphasizes shabby aesthetics, and as a visual storyteller, she does not deal with invented constructs.

This project was financially supported by Bratislava Self-Governing Region.