Hodinky, ktoré prežili holokaust aj koberec šiestich generácií.
Židovské komunitné múzeum po prvýkrát predstaví ukryté rodinné poklady
 
Tie hodinky dostal od rodičov na desiate narodeniny. Bolo to v lete 1944. Jedného jesenného dňa, keď jeho mama odchádzala do práce, zistila,že jej hodinky sú pokazené. Tak jej chlapec požičal svoje. V ten deň mamu jednažena udala, že je židovka a poslali ju do koncentračného tábora v Terezíne. Mama mala synove hodinky po celý čas pri sebe. Syn sa aj s otcom skrývali. Po skončení vojny sa všetci stretli v Bratislave. Mama vrátila hodinky synovi. Mladý muž v roku 1949 emigroval Izraela. Dodnes žije v Tel Avive. A dodnes má tieto hodinky pri sebe.
 
Každá rodina má svoj príbeh. Tak sa volá nová výstava Židovského komunitného múzea. Od 26. mája 2017 ju môže verejnosť navštíviť v jedinej zachovalej synagóge v Bratislave na Heydukovej ulici. Potrvá do 8. októbra 2017.
 
Unikátny projekt predstavuje rodinné poklady a k nim sa viažuce príbehy, ako ich vyrozprávalo dvadsať členov bratislavskej židovskej komunity rôznych generácií. Každý respondent vybral jeden rodinný predmet – vzácnu pamiatku na rodičov, starých rodičov alebo príbuzných, ktorých mnohí z nich nikdy osobne nestretli, predmet, ktorého príbeh sa tradoval medzi generáciami v rodine.
 
Medzi nimi aj hodinky, ktoré syn dostal na narodeniny a na ruke jeho mamy prežili v tábore v Terezíne, obrúsky s vyšitými monogramami ako spomienka na tetu, ktorá zahynula cez vojnu, sadu žolíkových kariet, ktorá pripomína žolíkové seánsy rodičov po vojne, vázu vyrobenú z prázdnej delostreleckej nábojnice počas prvej svetovej vojny, dlho ukrývanú kazetu s osobnými vecami starého otca či koberec šiestich generácií.
 
„Vystavené predmety prezentujeme ako médium rodinnej pamäti a pamäti v meste.Sme zaviazaní každému, kto súhlasil s účasťou v našom výstavnom projekte a dovolil nám prezentovať vzácne doklady ich rodinnej minulosti. Niektorí z ich vlastníkov o nich doslova hovoria, že tieto predmety „prežili“ holokaust. Vzácnosťou je, že s nami zdieľajú doteraz na verejnosti nevypovedané rodinné príbehy a takpovediac nás vpustili na „posvätné“ územie rodinnej intimity.Sú to silné príbehy, ktoré nás spájajú so svetom, zničeným počas vojny,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea a kurátor výstavy Maroš Borský.


 
Predmety, ktoré respondenti vnímajú ako spojivo s predkami, patria do rôznych kategórií – od umeleckých diel a cenností (obrazy, grafiky), cez predmety úžitkové (vešiak, šitie, súprava dezertných nožov), predmety súvisiace s náboženským životom (zvitok Ester, pesachováhagada, mezuza) až po písomné dokumenty (školské vysvedčenie, preukaz na cestovanie vlakom) a predmety osobnej potreby (okuliare, puzdro na cigarety). Väčšinu z predmetov na výstave sprevádzajú dobové fotografie ľudí, ktorí kedysi tieto predmety vlastnili.
 
„Takmer všetky predmety – rozličného veku aj charakteru – fungovali ako katalyzátory spomínania. Inšpirovali na odkrývanie rodinnej histórie, príbehov a situácií, ktoré sa viazali k životom tých, ktorí predmety používali v minulosti. Naši súčasníci, vlastníci predmetov, nám rozprávali svoje spomienky, interpretácie minulosti, ktorú nezažili sami a mali ju sprostredkovanú staršími príbuznými alebo ju zažili v detskom veku. Náš záujem o predmety a s nimi zviazané rodinné príbehy spustil proces spomínania na minulosť rodiny,“ hovorí spoluautorka výstavy Monika Vrzgulová.
 
Dvadsiatka výnimočných predmetov spolu s ich príbehmi navracajú diváka späť v čase.Sú mostom, ktorý spája súčasníkov s fragmentmi predvojnového bežného života. Sú mostom k rodinám, ktoré predtým žili normálne životy, k členomrodiny, ktorí zahynuli, aj k tým, ktorí prežili a mali silu začať nový život. Väčšinu z predmetov na výstave sprevádzajú dobové fotografie ľudí, ktorí kedysi tieto predmety vlastnili.
  

V sčítaní ľudu v roku 1930 sa v Bratislave k judaizmu prihlásilo takmer 15-tisícosôb. Smrť viac ako 100-tisíc židov z územia Slovenska zasiahli aj jednotlivcov, rodiny i komunitu ako celok. V Bratislave sa dnes k židovskej komunite hlási okolo 600 ľudí.
 
„V židovskom prostredí preto aj zdanlivo bezcenné predmety, bezvýznamné dokumenty, nekvalitné fotografie z čias pred holokaustom predstavujú vzácne spojenie so strateným svetom. Virtuálna realita často predstavovala jedinú formu kontaktu s minulosťou rodiny. Preživší pripisovali takýmto artefaktom význam, ktorý prevyšoval ich reálnu hodnotu,“
hovorí spoluautor výstavy Peter Salner.
 
Tým, čo prežili útrapy druhej svetovej vojny, často nezostali ani len fotografie rodičov či súrodencov.Akékoľvek artefakty spred holokaustu preto pre rodinných príslušníkov predstavujúvzácne spojenie so strateným svetom.Predmet, ktorý pred rokmi používal niekto z rodiny, ale dnešný vlastník,jeho potomok, sa s ním možno osobne nikdy nestretol, môže preneho byť jediným hmatateľným dôkazom o existencii jeho predka.
 
„Tá škatuľka s osobnými vecami je pre mňa jediný kontakt, že tá osobabola reálna …zrazu z takej hmly, ako doklad, že niekto naozaj existoval,sa ukázal materiálny predmet. Je to zhmotnenie toho, že môj starýotec existoval, že bol doktor, že mal ordináciu, že za ním chodili ľudia…,“
povedala jedna z účastníčiek výstavného projektu.
 
K výstave vychádza rozsiahly výstavný katalóg s vedeckými štúdiami, fotografiami vystavených
predmetov aj s ich príbehmi, ako aj archívnymi fotografiami tých, ktorí predmety pôvodne vlastnili.
 
Výstava je podľa riaditeľa a kurátora Židovského komunitného múzea Maroša Borského príspevkom k zvýšeniunášho poznania o Bratislave a jej obyvateľoch, k mapovaniu neznámeho teritória židovskej kultúry a histórie hlavného mesta.
 
Židovské komunitné múzeum ponúkne návštevníkom okrem aktuálnej výstavy aj stálu expozíciu Židia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvo, ktorá je prehliadkou niekoľkých desiatok najvzácnejších artefaktov viažucich sa na dôležité míľniky v histórii aj súčasnosti komunity. Prostredníctvom nich sa zároveň verejnosť dozvie viac o židovských sviatkoch a tradíciách.
 
Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu od 26. mája do 8.
októbra 2017, okrem židovských sviatkov, každý piatok a nedeľu od 10 h. do 16 h.
 
Viac informácií nájdete na stránke výstavy stránke ŽKM www.synagogue.ska Facebookovej stránke www.facebook.com/zidovske.komunitne.muzeum.bratislava
 
Partnerom Židovského komunitného múzea je od jeho vzniku v roku 2012 Bratislavský samosprávny
kraj. 



O Židovskom komunitnom múzeu
 
Výstavný projekt Každá rodina má svoj príbeh otvára šiestu sezónu pôsobenia Židovského komunitného múzea. Múzeum vzniklo v roku 2012 s poslaním skúmať a uchovávať židovské dedičstvo Bratislavy a jej regiónu. Sme malou, nezávislou, projektovo orientovanou organizáciou zriadenou bratislavskou Židovskou náboženskou obcou, ktorá nám v roku 2008 zverila do opatery svoju cennú zbierku judaík, a Neinvestičným fondom židovského kultúrneho dedičstva – Menorah.
 
Prvým míľnikom činnosti bolo otvorenie stálej expozície v ženskej galérii synagógy na Heydukovej ulici v roku 2012 a vytvorenie jedinečného muzeálneho konceptu integrovaného do fungujúcej ortodoxnej synagógy. VýstavaŽidia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvoje od vzniku ŽKM každoročnou súčasťou výstavnej sezóny.
 
Neskôr nasledoval výstavný projekt venovaný židovskému umeniu ukoristenému počas holokaustuTieň minulosti(2013), projekt o identite súčasnej židovskej komunity Sme tu!(2014) a výstava o takmer zabudnutom pracovnom tábore Engerau, kde boli koncom druhej svetovej vojny brutálne zavraždené stovky židovských mužov -Engerau – Zabudnutý príbehPetržalky(2015). Minuloročná piata výstavná sezóna bola venovaná vzácnym obradným textíliám pochádzajúcich z bratislavskej židovskej komunity - Znovuobjavené dedičstvo (2016).
 
O zbierke
 
Zbierka judaík Židovskej náboženskej obce v Bratislave pozostáva z viac ako 1200 zbierkových predmerov. Je treťou najväčšou a najrozmanitejšou kolekciou židovských rituálnych predmetov na Slovensku. Výber z nej sa predstaví návštevníkom v novom Židovskom komunitnom múzeu v Bratislave. 
 
Základ zbierky vytvoril architekt Eugen Bárkány (1885 – 1967), ktorý sa už pred druhou svetovou vojnou venoval ochrane židovského kultúrneho dedičstva.
 
V roku 1928 založil v Prešove prvé židovské múzeum, ktoré pod jeho vedením fungovalo do roku 1939.
 
Bárkány, ktorý druhú svetovú vojnu prežil, bol po návrate do Prešova nútený zbierku zbaliť a vysťahovať. V tom čase zbierka obsahovala približne 2000 predmetov. V jedenástich škatuliach ju Bárkány odovzdal do vtedy jediného existujúceho židovského múzeu v Československu, v Prahe. Zbierka bola navrátená Prešovskej židovskej náboženskej obci po roku 1993, vybrané artefakty sú vystavené v prešovskej ortodoxnej synagóge v rámci výstavy Expozícia judaík zo zbierky Eugena Bárkánya.
 
Začiatkom 50-tych rokov sa manželia Bárkányovci usadili v Bratislave, kde Bárkány pokračoval vo svojich zberateľských aktivitách. Zbieral artefakty židovskej kultúry, dokumentoval židovské pamiatky na Slovensku. Spolu s manželkou veľa cestoval, zakresľoval zachované synagógy a cintoríny. V roku 1953 dopísal rukopis o dejinách židov na Slovensku. Na jeho základe bola v roku 1991 vydaná publikácia Židovské náboženské obce na Slovensku, ktorú doplnil a do knižnej podoby upravil Ľudovít Dojč.
 
Bárkány svojou zberateľskou aj vedeckou prácou predstavuje míľnik v oblasti výskumu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku.
 
V Bratislave budoval Bárkány svoju druhú rozsiahlu zbierku židovských rituálnych predmetov, ktorá bola uložená v synagóge na Rybnom námestí. Práve v nej plánoval otvoriť židovské múzeum a mala tiež slúžiť ako pamätník obetiam holokaustu, ktorý, ako prízvukoval Bárkány, v tom čase ešte v Bratislave nebol. Do jeho smrti to však nebolo pre režim možné a v roku 1969 komunisti zbúrali synagógu na Rybnom námestí kvôli stavbe Mostu SNP.
 
Bárkányová zbierka bola po dlhé desaťročia deponovaná v Slovenskom národnom múzeu. V roku 2002 sa vrátila do rúk Židovskej náboženskej obce v Bratislave.
 
Všetky predmety boli v priebehu rokov 2007 - 2009 postupne nafotografované, zdokumentované, niektoré zakozervované či reštaurované. Okrem predmetov súvisiacich s dejinami bratislavskej židovskej obce sú v zbierke zastúpené aj rituálne predmety, hlavne synagogálny textil.