maSka
Foto a video projekt o fascinujúcom svete masiek a tradícií maskovania sa v strednej Európe, ktoré pretrvalo až do dnešných dní a spája nás, uhladených Európanov, s pestrým a unikátnym svetom mýtov a fantázie našej tradičnej kultúry.
Nehovoríme, že sa prezliekame za bušó, ale že sa na bušó meníme, povedali mi ľudia v maďarskom Moháči. Stáročia tam prežíva tradícia obliecť si zvieraciu kožu a na tvár si nasadiť vlastnoručne vyrezanú drevenú masku s rohami. V Rumunsku sa takto obliekajú do medvedích koží. V Bulharsku zas doma vyrábajú obrovské konštrukcie, niektoré vysoké až štyri metre, a s tradičnou maskovou výzdobou si ich nakladajú na plecia. V Slovinsku sa prezliekajú za ker... Títo ľudia to nerobia kvôli folklórnemu vystúpeniu. Žiadne nacvičené choreografie a ich predvádzanie na pódiách. Všetko dianie je autentické. Masky si obliekajú s nadšením a rešpektom. Znamenajú pre nich ukotvenie v kultúre svojej komunity, posvätnú úctu ku kultúre predkov aj k nim samotným; maska je väčšinou dedičstvo po otcovi a dedovi, ktorí ju nosili tiež. Puto ľudí k maskám a tým aj k špecifickej a dodnes živej mikrokultúre je nezvyčajne silné. Nositelia masiek sa cez túto tradíciu identifikujú s miestom svojho narodenia a s jeho kultúrnou podstatou.
Masky boli vždy dôležité. Odháňali zlé, vítali nový život. Po zmene životného štýlu spoločnosti zostali ako silné puto človeka s jeho minulosťou a s duchovnou kultúrou miesta, na ktorom žije a do ktorého patrí. Toto puto nezničili ani komunistické režimy, ktoré udalosti spojené s nosením masiek v strednej a východnej Európe zakazovali. Niektoré masky pretrvali storočia v nezmenenej podobe. Reprezentujú kultúrne pozadie Európy aj kultúrnu podstatu drobných komunít na jej mape. Zároveň - na niektorých miestach - zostávajú posledným skutočne autentickým prvkom kultúry, nezmeneným unifikujúcim sa prostredím Európy a sveta.
Príbeh konkrétnej masky a jej nositeľa je aj príbehom celej komunity. Masky sú kultúrnym prierezom kontinentu a často svedčia o povahe jednotlivých etník. Znázorňujú unikátnu dušu jednotlivých regiónov. To, čím tamojší ľudia chceli byť, čoho sa báli, čo si priali. Maska je momentálne autenticita, ale aj jedna z mála možností, kedy sa môže škrobený Európan ešte odviazať a vrátiť k pohanským tradíciám.
Masky sú neskutočne pestré a odlišné. Líšia sa od regiónu k regiónu a niekedy dokonca od dediny k dedine. Za každou z nich je obrovské mystično, charakteristické práve pre určitú skupinu ľudí a ich spoločnú historickú skúsenosť. Tá pestrosť tradícií malej Európy je až neuveriteľná. S obdivom hľadíme na pesté masky Afriky či Ázie, no len málo vieme o fantastickej pestrosti našich, európskych masiek a tradícií.
Jana Čavojská
Vývoj tohto projektu finančne podporil Audiovizuálny fond.
Kurátor: Peter Michalovič
Vernisáž: 6. 9. 2018, 1730
Jana Čavojská bude sprevádzať po výstave, spolu s výkladom o nakrútených videofilmoch, v stredu 26.septembra o 17 hod.
Miesto: Gallery Martin Martinček, Stredoeurópsky dom fotografie
Trvanie výstavy: 7. 9. – 30. 9. 2018
Otvorené: ut-ne 13.00 - 18.00
Jana Čavojská (1980)
Novinárka a fotografka, ktorú zaujímajú hlavne príbehy ľudí. Kdekoľvek na svete. Doteraz za nimi cestovala do takmer deväťdesiatich krajín. Fotografovala nemocnice v Južnom Sudáne, utečenecké tábory v Thajsku a Bangladéši, Haiti zrútené po zemetrasení, mladé boxerky zo slumov v Nairobi v Keni, Irak po porážke Islamského štátu či život na frontovej línii na východe Ukrajiny. Zatiaľ najväčšou témou však pre ňu zostáva rieka Dunaj, čiara života Európy, a príbehy ľudí, ktorí žijú na jej brehoch. Nakrútila o tom dokumentárny film.
Foto a video projekt o fascinujúcom svete masiek a tradícií maskovania sa v strednej Európe, ktoré pretrvalo až do dnešných dní a spája nás, uhladených Európanov, s pestrým a unikátnym svetom mýtov a fantázie našej tradičnej kultúry.
Nehovoríme, že sa prezliekame za bušó, ale že sa na bušó meníme, povedali mi ľudia v maďarskom Moháči. Stáročia tam prežíva tradícia obliecť si zvieraciu kožu a na tvár si nasadiť vlastnoručne vyrezanú drevenú masku s rohami. V Rumunsku sa takto obliekajú do medvedích koží. V Bulharsku zas doma vyrábajú obrovské konštrukcie, niektoré vysoké až štyri metre, a s tradičnou maskovou výzdobou si ich nakladajú na plecia. V Slovinsku sa prezliekajú za ker... Títo ľudia to nerobia kvôli folklórnemu vystúpeniu. Žiadne nacvičené choreografie a ich predvádzanie na pódiách. Všetko dianie je autentické. Masky si obliekajú s nadšením a rešpektom. Znamenajú pre nich ukotvenie v kultúre svojej komunity, posvätnú úctu ku kultúre predkov aj k nim samotným; maska je väčšinou dedičstvo po otcovi a dedovi, ktorí ju nosili tiež. Puto ľudí k maskám a tým aj k špecifickej a dodnes živej mikrokultúre je nezvyčajne silné. Nositelia masiek sa cez túto tradíciu identifikujú s miestom svojho narodenia a s jeho kultúrnou podstatou.
Masky boli vždy dôležité. Odháňali zlé, vítali nový život. Po zmene životného štýlu spoločnosti zostali ako silné puto človeka s jeho minulosťou a s duchovnou kultúrou miesta, na ktorom žije a do ktorého patrí. Toto puto nezničili ani komunistické režimy, ktoré udalosti spojené s nosením masiek v strednej a východnej Európe zakazovali. Niektoré masky pretrvali storočia v nezmenenej podobe. Reprezentujú kultúrne pozadie Európy aj kultúrnu podstatu drobných komunít na jej mape. Zároveň - na niektorých miestach - zostávajú posledným skutočne autentickým prvkom kultúry, nezmeneným unifikujúcim sa prostredím Európy a sveta.
Príbeh konkrétnej masky a jej nositeľa je aj príbehom celej komunity. Masky sú kultúrnym prierezom kontinentu a často svedčia o povahe jednotlivých etník. Znázorňujú unikátnu dušu jednotlivých regiónov. To, čím tamojší ľudia chceli byť, čoho sa báli, čo si priali. Maska je momentálne autenticita, ale aj jedna z mála možností, kedy sa môže škrobený Európan ešte odviazať a vrátiť k pohanským tradíciám.
Masky sú neskutočne pestré a odlišné. Líšia sa od regiónu k regiónu a niekedy dokonca od dediny k dedine. Za každou z nich je obrovské mystično, charakteristické práve pre určitú skupinu ľudí a ich spoločnú historickú skúsenosť. Tá pestrosť tradícií malej Európy je až neuveriteľná. S obdivom hľadíme na pesté masky Afriky či Ázie, no len málo vieme o fantastickej pestrosti našich, európskych masiek a tradícií.
Jana Čavojská
Vývoj tohto projektu finančne podporil Audiovizuálny fond.
Kurátor: Peter Michalovič
Vernisáž: 6. 9. 2018, 1730
Jana Čavojská bude sprevádzať po výstave, spolu s výkladom o nakrútených videofilmoch, v stredu 26.septembra o 17 hod.
Miesto: Gallery Martin Martinček, Stredoeurópsky dom fotografie
Trvanie výstavy: 7. 9. – 30. 9. 2018
Otvorené: ut-ne 13.00 - 18.00
Jana Čavojská (1980)
Novinárka a fotografka, ktorú zaujímajú hlavne príbehy ľudí. Kdekoľvek na svete. Doteraz za nimi cestovala do takmer deväťdesiatich krajín. Fotografovala nemocnice v Južnom Sudáne, utečenecké tábory v Thajsku a Bangladéši, Haiti zrútené po zemetrasení, mladé boxerky zo slumov v Nairobi v Keni, Irak po porážke Islamského štátu či život na frontovej línii na východe Ukrajiny. Zatiaľ najväčšou témou však pre ňu zostáva rieka Dunaj, čiara života Európy, a príbehy ľudí, ktorí žijú na jej brehoch. Nakrútila o tom dokumentárny film.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.