Jai-Jagdeesh žije a dýcha cez svoju kreativitu. Od narodenia bola obklopená jogou, meditáciou a posvätnou hudbou, za čo je veľmi vďačná.


Vo veku šesť rokov začala navštevovať internátnu školu v Indii ako súčasť zahraničného vzdelávacieho programu. Počas svojho dobrodružného detstva sa bezhlavo púšťala do všetkých smerov tvorivého vyjadrenia. Jeden rok to bolo fotografovanie, ďalší písanie a maľovanie, na strednej škole zase tanec – samozrejme inšpirovaný bollywoodskymi filmami. S tancom prišla aj silná túžba po herectve, no jej jedinou stálicou zostala hudba.


Ešte pred tým, než začala chodiť do školy, začala sa maličká Jai-Jagdeesh učiť hrať na harmónium. Jej rodičia, obaja hudobníci, ju učili sikhské hymny, sikhskú vieru a mantry. O niekoľko rokov po začatí štúdia založila študentskú hudobnú skupinu – jathu, ktorá sa stala jednou z hudobných predstaviteľov jej školy Miri Piri Academy. Vystupovali všade, kde bola škola pozvaná a raz za mesiac hrávali na žiadosť Yogi Bhajana pri vchode do Zlatého chrámu, aby pomohli s liečením rán po vojenských útokoch z roku 1984, ktoré zničili časť tohto pietneho miesta. Jai-Jagdeesh hovorí, že tento zážitok bol pre ňu požehnaním, no uvedomila si to až o niekoľko rokov neskôr.


Po absolvovaní štúdií sa Jai-Jagdeesh rozhodla odvrátiť svoju pozornosť od hudby, mantier a meditácií. Vrátila sa späť do Indie, kde rok strávila tréningu tanca bharatanatyam s C. Radha Krishna v Bangalore. Po návrate do spojených štátov sa usadila vo Virginii a študovala fotografiu. Počas štúdia sa pridala k tanečnému súboru Megha Shakti a trénovala a vystupovala s krásnou Christel Stevens z Kalakshetry. Práve vďaka nej začala pracovať ako herečka v divadelnej komunite vo Washingtone, D.C.


V roku 2006 spravila krok do neznáma a pripojila sa k International Classical Acting Project v Los Angeles, čím sa ocitla v spoločnosti inšpiratívnych ľudí a úžasných príležitostí. Vystupovala s ICAP, chodila na konkurzy, veľa pracovala. Aj keď ju to bavilo, stále mala pocit, že jej niečo chýba. 

 

 

]]>