Konštantín Bauer (1893 – 1928), jeden z najvýznamnejších predstaviteľov košickej moderny, vo svojej tvorbe reflektoval predovšetkým aktuálne sociálne problémy a beznádejnú biedu v povojnovej Európe. Vrcholné obdobie jeho tvorby, ohraničené rokmi 1923 až 1928, sa časovo zhoduje s obdobím rozkvetu košickej moderny. Bauer bol maliar-samouk a debutoval už pred prvou svetovou vojnou. Jeho začiatky boli poznačené kolísavou kvalitou a známkami rôznych umeleckých vplyvov. Začiatkom dvadsiatych rokov sa inšpiroval tvorbou Konštantína Kőváriho-Kačmarika a jeho motívmi mesta a predmestia. Bauerove veduty presiahli naturalisticky a realisticky chápanú maľbu a smerovali k expresívnemu poňatiu. Expresívne maľované malebné mestské zátišia mali nezvyčajnú farebnosť typickú aj pre svetovú modernu.V jeho tvorbe sa pravidelne objavovali dvory a námestia, domy na periférii alebo pri železničnej trati, ktoré prinášali nezvyčajné pohľady na dovtedy nepovšimnuté zákutia.

Po krátkom štúdiu v košickej súkromnej škole Elemíra Halásza-Hradila (1922) a niekoľkých študijných cestách k Jadranskému moru (1923) a do Paríža umelecky dozrel a podarilo sa mu vytýčiť si vlastný umelecký program a vytvoriť osobitý maliarsky štýl. Popri ťažiskovej téme mestského prostredia a periférie Košíc vznikol celý rad figurálnych malieb, kde sa sústredil na javy súvisiace s novým spôsobom života v meste, predovšetkým nezamestnanosť, chudobu či kriminalitu. Hlavným námetom jeho diel sa stala existenčná a morálna bieda. Citlivo vnímal osudné zlyhania človeka a spoločnosti. Spočiatku ich zobrazoval skôr ironicky, neskôr s chápavým porozumením. V jeho dielach sa tiež objavil nový pohľad na ženu, na vzťah ženy a muža, ktorý sa v tvorbe košických modernistov na čele s A. Jasuschom vyskytoval pomerne často. Scény pokojného meštianskeho života vystriedali príbehy z periférie: ustarostení ľudia odovzdaní osudu, prežívajúci zo dňa na deň bez radosti a útechy, ľudia bezcieľne sa potulujúci neznámou krajinou, utečenci.
Bauer bol vzdelaním strojný inžinier a celý život pracoval ako technický vedúci košickej mestskej elektrárne. Jeho kresby a grafiky však svedčia o mimoriadnom talente. Bauer, rovnako ako colník Rousseau, bol samouk, čo ma inšpirovalo k pomenovaniu inžinier Bauer.

Životopis
Szilárd/Konštantín Bauer sa narodil 24. novembra 1893 v Slovenskej Ľupči do rodiny finančného úradníka Gustáva Bauera (1864 – 1942) a Irmy Bauerovej, rod. Petrovszky (1863 – 1918). Detstvo prežil v Banskej Bystrici, ako pätnásťročný sa s rodičmi presťahoval do Košíc. Mal troch bratov (Rudolf, Otto, Gustáv) a sestru Irmu, ktorá sa neskôr vydala za košického maliara Gejzu Kieselbacha. V roku 1910 zmaturoval na premonštrátskom gymnáziu a v štúdiu pokračoval na Vysokej škole technickej v Budapešti, kde študoval strojné inžinierstvo. V roku 1915 krátko pracoval ako inžinier v Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom). V rokoch 1916 – 1918 pôsobil ako železničný inžinier v Sedmohradsku, neskôr ako civilný zamestnanec na ministerstve vojny vo Viedni. Po vojne vstúpil do služieb mestských verejných podnikov, kde od roku 1919 až do svojej smrti v roku 1928 pracoval ako technický vedúci košickej mestskej elektrárne. Oženil sa s Irmou Lujzou Jankou, rod. Goldstil, v roku 1921 sa im narodil syn Barnabáš. Neskôr sa rozviedli. V roku 1923 absolvoval študijnú cestu na Jadran s Eugenom Krónom. Na jar 1928 mu ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe udelilo štipendium, ale ťažko chorý Bauer ho už nemohol využiť. Zomrel 25. decembra 1928 na následky pľúcnej tuberkulózy vo veku 35 rokov.

Svoje diela prvýkrát vystavil koncom roka 1915 ako hosť na výstave košických maliarov v priestoroch premonštrátskeho gymnázia v Košiciach, kde kedysi sám študoval. Vo výstavnej činnosti pokračoval úspešne aj po vojne, v roku 1919 sa predstavil na výstave Košickí výtvarní umelci vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.O dva roky neskôr tam vystavoval aj s českým maliarom Josefom Jamborom a Ľudovítom Csordákom.V septembri 1922 sa zúčastnil na Hospodársko-priemyselnej výstave, kde vystavoval v spoločnosti  košických maliarov. Na prelome rokov 1923 a 1924 boli jeho diela vystavené na 50. jubilejnej výstave Východoslovenského múzea. V roku 1925 prezentoval svoju tvorbu na spoločnej výstave s košickými autormi v salóne Rembrandt. V októbri 1927 mal prvú a poslednú samostatnú výstavu vo Východoslovenskom múzeu, ktorá sa konala ako 86. výstava Východoslovenského múzea od 2. do 15. októbra 1927. K výstave vyšiel aj katalóg a plagát k nej navrhol sám umelec. Pri príležitosti Bauerovho úmrtia sa konala rozpomienka na Konštantína Bauera. V apríli 1929 Východoslovenské múzeum usporiadalo posmrtnú súbornú výstavu umelca s názvom Umelecká pozostalosť Konštantína Bauera (7. – 28. apríl).

Inžinier Bauer
Autor: Konštantín Bauer
Miesto: Mirbachov palác
Trvanie výstavy: 27. 11. 2019 - 1. 3. 2020
Otvorené denne: /okrem pondelka/ 11.00 - 18.00
Kurátor: Zsófia Kiss-Szemán