Ferdinand Hložník – Tvorba ako genéza vlastnej identity

Miesto: Galéria Nedbalka, Nedbalova 17, Bratislava
Vernisáž:
28.1.2020 o 18:00
Trvanie výstavy: 29.1. – 3.5.2020
Kurátorka výstavy: Ľudovít Petranký
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond pre podporu umenia
 
Výstava Ferdinanda Hložníka sa koná pri príležitosti blížiaceho sa stého výročia umelcovho narodenia. Zároveň si pripomíname výročie pamätnej generácie druhej svetovej vojny, ku ktorej Ferdinand Hložník patril. V neľahkých rokoch sa včlenil do pokolenia, ktoré začalo kreovať svoje dielo počas vojny a po jej skončení. Do tohto nového názorového prúdu patrili predovšetkým Orest Dubay, Ladislav Guderna, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Ján Novák, Ervín Semian, Jozef Šturdík a Ernest Zmeták.
 
Ferdinand Hložník (1919 Svederník – 2006 Bratislava) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského moderného výtvarného umenia. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým maľbe a kresbe, ale významné sú aj jeho ilustrácie patriace k najvyšším hodnotám slovenskej ilustračnej tvorby. Sporadicky robil aj grafiku.  
 
Výstava predstavuje diela z depozitára Galérie Nedbalka. Je pohľadom do maliarovho tvorivého obdobia ohraničeného rokmi 1958 až 1980. Ťažisko expozície sa sústreďuje na práce zo šesťdesiatych rokov minulého storočia. Táto kapitola patrí v rámci umelcovej tvorby medzi najvýznamnejšie. Chronologický vstup do výstavy predstavujú diela z konca päťdesiatych rokov. V rokoch 1950 až 1958 v nich dominovalo prostredie rodného Svederníka, krajina a obrazy z prostredia rodiny. Rovnako rezonujú aj dobové spoločenské témy, ako napríklad ohrozenie života konkretizované námetom padlých a živých vojakov.
 
Nasledujúce desaťročie je zasa zreteľným svedectvom hodnôt imanentnej vývojovej zákonitosti a rozšírenia o novoutvorené hodnoty. Poukazujú na vnútorný zmysel chronológie diela. Autor vytvára obrazy na hranici figuratívneho a abstraktného prejavu, pričom však nikdy úplne neprekročí hranice figuratívneho názoru. V jeho diele sa s väčšou naliehavosťou objavuje symbol, znak a asociatívne prvky. V kontexte vtedajšieho vývoja domácich úsilí prispieva k progresívnym názorom na domácej výtvarnej scéne, a to spolu s predstaviteľmi rôznych – najmä mladších – generačných skupín. Autor invenčne rozvíja základnú sémantiku expresionizmu a expresie ako koncepcie dôležitej časti našej modernej kultúry. Táto je pre neho typická už od začiatku jeho tvorivej práce od roku 1944. V neskoršej tvorbe sa stretávame s maliarskym vyjadrením všeľudských stavov a nálad, ako to bolo v šesťdesiatych rokoch. V sedemdesiatych rokoch pribudnú aj všeľudské situácie, napríklad rozhovory či odpočinok. Zdôrazní sa symbol a archetyp. Charakteristickou ikonografickou zvláštnosťou maliarskeho sveta Ferdinanda Hložníka je premenlivosť aj stálosť. Premenlivosť spočiatku prináša nové ikonografické témy alebo nečakané dobové aktualizácie, keď sa však ikonografia relatívne stabilizuje, premenlivosť nadobúda povahu modifikácií. Stálosť ikonografie možno opísať aj ako ustálený ikonografický repertoár, ku ktorému sa od šesťdesiatych rokov Ferdinand Hložník ustavične vracia.
 
Výstava kolekcie obrazov Ferdinanda Hložníka v Galérii Nedbalka nie je definitívnou bilanciou. Je však dôležitým krokom k poznaniu jeho diela z pohľadu súčasnosti. Z tohto zorného uhla nám otvára dvere k hlbšiemu poznaniu jeho významu, ale aj posolstva. Zároveň prináša aj potrebný impulz pre nové hodnotenie autorovho začlenenia do histórie moderného slovenského výtvarného umenia.


 
Stručný životopis
Ferdinand Hložník, mladší brat Vincenta Hložníka, sa narodil 18. novembra 1919. V rokoch1942 – 1946 študoval na oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (profesori Ján Mudroch, Gustáv Mallý, Maximilián Schurmann, Dezider Milly). V rokoch 1947 – 1948 pôsobil ako profesor na gymnáziu vo Svätom Jure, v rokoch 1948 – 1952 ako profesor na reálnom gymnáziu v Bratislave. Od roku 1952 až do roku 2006 bol výtvarníkom v slobodnom povolaní. V roku  1967 mu bola udelená prestížna Cena Cypriána Majerníka, v roku 1976 získal Cenu Fraňa Kráľa za ilustrácie a v roku 1982 bol vymenovaný za zaslúžilého umelca. Zomrel 27. februára 2006. Pochovaný je v Slávičom údolí v Bratislave.
 
Galéria Nedbalka
Príbeh Galérie Nedbalka sa začal zberateľskou vášňou a víziou, vďaka ktorej sa nemožné stalo skutočnosťou. Traja filantropi – manželia Miloslava a Peter Paškovci spolu s Artúrom Bartoškom – sa rozhodli spropagovať slovenskú výtvarnú kultúru, a tak vznikol projekt veľkej a stabilnej inštitúcie, ktorá sprístupnila verejnosti súkromnú zbierku slovenského umenia a urobila to priamo v srdci Bratislavy. S hrdosťou, úprimnou radosťou a bez preháňania môžeme povedať, že ju doposiaľ ešte nikto neprekonal.

www.nedbalka.sk│FB: Galéria Nedbalka