Múzeum otvára významnú výstavu z hľadiska dejín Bratislavy. Vernisáž 12. 2. 2019 o 18.00 začne koncertom a oficiálnymi príhovormi vo Faustovej sieni. Najnovšie výskumy autorky výstavy PhDr. Eleny Kurincovej obohatia tému o pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára. Záštitu nad výstavou prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.
Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty. Mesto malo výraznú maďarsko-nemeckú väčšinu obyvateľov, ale podľa otcov zakladateľov (Vavra Šrobára a Samuela Zocha) malo praktické ( sídlo pre nové ministerstvo a úrady ) a geopolitické ( rozhranie troch vznikajúcich štátov a poloha na rieke Dunaj) predpoklady pokračovať v bývalom metropolitnom postavení a rozvíjať československé pozície v novom centre Slovenska Obsahová časť výstavy je členená na 13 tém. Základnou témou je vojenské a politické pripojenie Bratislavy k republike, ďalšími napr. posledná rozlúčka s M. R. Štefánikom v meste a budovanie nového štátneho aparátu. Pri vzniku republiky mali podiel česko-slovenské légie. Samostatnou tému bude pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave. Výtvarné dotvorenie výstavy uzatvára Galéria štátnosti, ktorá predstaví umelecké zobrazenia zakladateľov Československa: T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša. Témy predstavíme prostredníctvom panelov, scénickej časti a autentických predmetov vo vitrínach.
Vernisáž: 12. 2. 2019, 18.00
Miesto: Stará radnica, Faustova sieň
Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty. Mesto malo výraznú maďarsko-nemeckú väčšinu obyvateľov, ale podľa otcov zakladateľov (Vavra Šrobára a Samuela Zocha) malo praktické ( sídlo pre nové ministerstvo a úrady ) a geopolitické ( rozhranie troch vznikajúcich štátov a poloha na rieke Dunaj) predpoklady pokračovať v bývalom metropolitnom postavení a rozvíjať československé pozície v novom centre Slovenska Obsahová časť výstavy je členená na 13 tém. Základnou témou je vojenské a politické pripojenie Bratislavy k republike, ďalšími napr. posledná rozlúčka s M. R. Štefánikom v meste a budovanie nového štátneho aparátu. Pri vzniku republiky mali podiel česko-slovenské légie. Samostatnou tému bude pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave. Výtvarné dotvorenie výstavy uzatvára Galéria štátnosti, ktorá predstaví umelecké zobrazenia zakladateľov Československa: T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša. Témy predstavíme prostredníctvom panelov, scénickej časti a autentických predmetov vo vitrínach.
Vernisáž: 12. 2. 2019, 18.00
Miesto: Stará radnica, Faustova sieň
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora. Na niektoré akcie je potrebné sa prihlásiť vopred.