Bohémovia z Montparnasse.
Fotografické portréty Jeana Cocteaua a Vena Pilona


V sérii fotografií z roku 1916 zaznamenal Jean Cocteau, známy francúzsky spisovateľ, filmár a umelec, jedno popoludnie strávené s výraznými bohémskymi postavami parížskej štvrte Montparnasse vrátane Pabla Picassa, Amedea Modiglianiho čo Maxa Jacoba.

Cocteauove fotografie budú konfrontované s fotografiami jeho súčasníka, slovinského fotografa Veno Pilona, ktorý sa po službe v rakúsko-uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny koncom dvadsiatych rokov usadil v Paríži. Veno Pilon bol jedným z najambicióznejších nováčikov v Paríži a rýchlo sa stal neoddeliteľnou súčasťou umeleckej scény. Pilon, pôvodne maliar, pokračoval v maľbe niekoľko rokov, no potom plynule prešiel k fotografii. V tridsiatych rokoch vytvoril sériu portrétov rôznych umelcov, napríklad de Chirica, Rodčenka, Zadkina, Campigliho, Lhotea a de Pisisa. Bol známy najmä fotografovaním umelcov a ich prác v Montparnasse, zvyčajne v ich ateliéroch. Pilonove maľby, grafiky, kresby a fotografie boli neskôr vystavované v mnohých prestížnych galériách, nedávno mal veľkú retrospektívu v Modernej galérii v Ľubľane. Výstava fotografií Bohémovia z Montparnasse prináša výber fotografických diel z galérie Vena Pilona z Ajdovščiny, ktorá je zároveň partnerom projektu.

Jean Cocteau (1889 – 1963) bol jednou z najvplyvnejších postáv parížskej avantgardy medzi dvoma svetovými vojnami. Cocteauova činnosť bola pozoruhodne rôznorodá. Bol spisovateľom, výtvarníkom a filmovým režisérom, no niekedy zobral do ruky aj fotoaparát.

Veno Pilon (1896 – 1970) je jedným z najslávnejších slovinských umelcov (maliar, grafik, fotograf). Narodil sa v Ajdovščine, vtedy to bola časť rakúsko-uhorskej provincie Gorizia. V roku 1919 sa zapísal do umeleckej akadémie v Prahe, neskôr aj do akadémie vo Florencii. V roku 1926 prvýkrát navštívil Paríž a od roku 1928 trvalo žil a pracoval v Montparnasse.

Vernisáž: 21.2. o 18.00
Miesto: Galéria Martina Marinčeka
Kurátor: Dejan Sluga
Trvanie výstavy: 21. 2. – 1. 4. 2018
Otvorené: ut-ne 13.00 - 18.00

Veno Pilon

Vďaka svojim prácam patrí Veno Pilon k najvýznamnejším slovinským expresionistickým maliarom.
Jeho rané a najvýraznejšie expresionistické obdobie zo začiatkov 20. rokov minulého storočia
zanechalo hlbokú stopu na umeleckej scéne krajiny. Po tom, čo sa v roku 1928 Pilon nastálo presťahoval
do Paríža, začalo byť zjavné, že maľbu nadobro opustil a namiesto toho začal všetko svoje
umelecké úsilie naplno venovať fotografii. Jeho najlepšie fotografie, tvorené pod vplyvom kultúrneho
a umeleckého prostredia francúzskeho hlavného mesta, sa datujú od 30. rokov 20. storočia. Pilon
bol vskutku parížskym fotografom, ktorý nikdy nezdieľal vlastný fotografický rozvoj a inovácie so
svojím rodným prostredím.
Pilon vytvoril najlepšie fotografie v širokej škále motívov v prvej polovici 30. rokov. Zahŕňajú portréty
parížskych súčasníkov, priateľov, umelcov, známych z výrazných montparnasských umeleckých
kruhov, rodiny – jeho ženy Anne-Marie a syna Dominiquea, ako aj slovinských kamarátov, ktorí
boli častými hosťami v jeho domácnosti či v štúdiu na Rue de la Grande-Chaumière, Montparnasse.
Všetky Pilonove fotografické práce korešpondujú s úsilím vtedajšej medzivojnovej francúzskej
fotografie založenej na premisách ustanovených teóriami avantgardných reflexií fotografie Lászla
Moholy-Nagya. Napriek tomu treba podotknúť, že Nesto Jacometti v poznámkach o Pilonovi už
v roku 1933 videl Pilonove fotografické portréty ako pokračovanie jeho maliarskej tvorby pretavené
do inej formy výrazu.
Európsky vplyv, ktorý sa Pilonovi pripisuje, má korene v jeho cestách po Taliansku a krajinách
strednej Európy. V Taliansku spoznal futuristickú fotografiu bažiacu po vlastnej dokonalosti, Mana
Raya, Christiana Schada a Lászla Moholy-Nagya. Pilon bol naozaj „spolu-tvorený” parížskou spoločnosťou.
Nanešťastie sa však tento fakt nedá doložiť žiadnymi písanými záznamami. Podporujú ho
jedine živé spomienky na Paríž nachádzajúce sa v jeho autobiografii.
Keď sa na dlhých štyridsať rokov Pilon usadil v Paríži, jeho vášeň pre fotografiu bola nielen umelecká,
ale aj praktická, či skôr existenciálna. Fotografické portréty totiž vynášali peniaze.
Prebytok fotografií v tlačených médiách v období medzi dvomi svetovými vojnami, rozmach ilustrovanej
tlače a populárnych časopisov, vznik množstva fotografických agentúr vyžadujúcich celkom
nové povolania súvisiace s masovou výrobou a stúpajúce sebavedomie strednej vrstvy, všetky
tieto faktory tvorili prostredie, s ktorým sa Pilon nepochybne stotožnil.
Veno Pilon o sebe nikdy nepremýšľal ako o avantgardnom umelcovi napriek tomu, že ním jednoznačne
v rámci parížskej umeleckej scény bol. Tento fakt je zjavný z niekoľkých experimentálnych
fotografií obchodných výkladov a odrazov toho, čo sa skrýva za nimi.
Vplyv Pilonových fotografii na parížske kruhy ešte nebol celkom prebádaný. Priatelil sa s mnohými
francúzskymi umelcami a hosťami/emigrantmi rôznych národností, z ktorých mnohých portrétoval.
Špeciálne spomeňme portréty popredných talianskych umelcov: Giorgio de Chirico, Filippo de
Pisis, Massimo Campigli, futurista Enrico Prampolini Leonor Fini z Terstu. Portrétoval tiež výnimočného
ruského sochára Ossipa Zadkina žijúceho v Paríži. Umelcov fotografoval predovšetkým v ich
ateliéroch nachádzajúcich sa v srdci Montparnassu, na ulici Rue de la Grande-Chaumière, ktorá je
dodnes považovaná za „ulicu ateliérov”. Vo svojich portrétoch je Pilon citlivým interpretom pováh
a vnútorných konfliktov portrétovaných. Pilonove fotografie umelcov zároveň poskytujú neoceniteľné
svedectvá o kreatívnych procesoch portrétovaných, pretože ich fotografoval v ich prirodzenom
pracovnom prostredí obklopených materiálmi, ktoré používajú, a prácami, ktoré vytvorili.
Okrem vysokej umeleckej hodnoty sú fotografie Vena Pilona neoceniteľnou dokumentáciou umenia
a spôsobu života na medzivojnovom parížskom Montparnasse.

Tina Ponebšek