Skutočnosť, že Slovenská národná galéria vďaka veľkorysosti Květy Fulierovej obhospodaruje pozostalosť konceptuálneho umelca Júliusa Kollera (1939 - 2007), asi našej verejnosti netreba zvlášť pripomínať. Koller je v posledných rokoch v produkciách SNG všadeprítomný.

CHOLERA KOLLERA - napísal si kedysi kdesi sám Július Koller. A tak nejako by sa dal zhrnúť medzičasom už aj trochu vysilený kollerovský boom. No hoci sa umelcovi, zberateľovi, zberačovi a hromadičovi Kollerovi za posledné roky venovalo a venuje množstvo výstav, publikácií, diplomových a dizertačných prác..., dopyt je stále veľký, a tak naň (opäť) odpovedáme.

Impulzom je tentokrát nielen prestoj v očakávaní zavŕšenia rekonštrukcie, ale i formát experimentálnych expozícií, ktorý umožňuje Kollera načas vystaviť (a ironicky kontextualizovať) v spoločnosti iných renomovaných hromadičov...

Pár sond do materiálu Kollerovej pozostalosti nemá ambíciu podať nejakú komplexnú správu o jej obsahu. Výber je v podstate náhodný, predurčený skôr stupňom digitalizácie dokumentov a ich povahou. (Keďže ide o citlivé papierové nosiče, prezentujeme časť diel vo faksimíliách. Iný segment expozície budeme z času na čas obmieňať.)

Július Koller je dnes vo svete jedným z našich najrešpektovanejších umelcov. Na otázku „prečo práve Koller?" pritom neexistuje jednoduchá odpoveď. Sčasti to možno súvisí so západnou predstavou o nás (materiálová chudoba prostriedkov a istý kafkovsko-havlovský rozmer Kollerovho anti-umenia). Faktom však zostáva originalita a komplexnosť Kollerovho videnia sveta, otvorenosť a komunikatívnosť jeho umeleckého gesta.

Tri vitríny sú nakonfigurované nasledovne: v prvej ponúkame dokumentáciu jednej konkrétnej výstavy - Textilné obrazy z roku 1974. Ide o jedinú Kollerovu one man show v období normalizácie.

Druhá vitrína je sondou do sietí alternatívnej výtvarnej scény. Predstavuje drobné práce (listy, PF-ky, mail arty) Kollerových kolegov a kolegýň z jeho pozostalosti. Sprostredkujeme ňou onen étos zdieľania, typický pre nezávislú výtvarnú scénu či komunitu.

Tretia vitrína dokumentuje Kollerovu prepisovaciu mániu, jeho pozíciu dobového svedka, citlivo, zároveň s istým ironickým dištancom zaznamenávajúceho „tok dejín". V pozostalosti zachované balíky denníkových excerpt tu prezentujeme vo výbere z troch ročníkov bezprostredne nasledujúcich po politickej zmene v roku 1989 (ČAS-OPISy 1989, 1990 a 1991). Otvorené dvojstránky sú „kurátorovanou" voľbou. Dokumentujú v príznakových sondách transformáciu slovenskej spoločnosti (a degeneráciu jej revolučných ideálov) v prvých mesiacoch po nežnej revolúcii.

Väčšie formáty, inštalované na stene, sú ukážkou Kollerových paspartovacích procedúr. Paspartovanie je u Kollera špecifickým uchopovaním sveta, umeleckým filtrovaním reality - tu konkrétne: vlastnej identity. Na 24 papierových rysoch tu vidíme v skratke kus umelcovho životopisu - od narodenia až po stretnutie s Květou Fulierovou. Osobitá nástenka ukazuje Kollerovu zaujatosť keltským svetom a pletencovou ornamentikou.

Stála expozícia / Od 14. januára 2020
Otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 18.00, štvrtok od 12.00 do 20.00
Miesto: Esterházyho palác, 1. poschodie, Bratislava
Kurátorka: Petra Hanáková
Vstup voľný.