repríza 3 mikrodrám (60 minút)

  • Bianca Trifan [ro]: Melodia Confusa
  • Matteo Caniglia [it]: No Border Machine
  • Katarína Vozárová [sk]: Ticho v mase

Réžia: Petra Kovalčíková
Dramaturgia: Milan Zvada

Vstup voľný

FACEBOOK EVENT

==============================

  • MELODIA CONFUSA
    Bianca Trifan [ro]
    Hrajú: Adriána Gandžalová, Katarína Gurová, Andrej Polakovič

    Tak ako človek neprestal hľadať liek proti vypadávaniu vlasov, neprestal ani s túžbou po poznaní. Filozofia relativizmu a dekonštruktivizmu jasne naznačuje, že nie je možné opísať realitu bez vzťahu k jej zažívaniu, bez osobnej skúsenosti. Zakaždým, keď sa snažíme pochopiť udalosť, rekonštruujeme ju alebo zostávame stáť niekde uprostred – zachytávajúc zvuk, ktorý vychádza z rôznych, do seba narážajúcich uhlov pohľadu.

==============================

  • NO BORDER MACHINE
    Matteo Caniglia [it]
    Hrajú: Dominika Kňažková, Peter Butkovský, Samuel Borsík, Michal Ďuriš (hlas)

    „…Každé územie, ktoré bolo obsadené preto, aby bolo osídlené alebo využité ako „životný priestor“, je predovšetkým premenené z „chaosu“ na „kozmos“ – čo znamená, že pomocou rituálu je mu požičaná „forma“, ktorá mu poskytne realitu.“ M. Eliade

    V akom štádiu procesu osídľovania našej planéty sa nachádzame dnes? Vytvorili sme kozmos? Každý ste si dôkladne označkovali a usporiadali svoj životný priestor? Alebo nám začínajú byť hranice jednoducho pritesné? Čo sa stane v momente, keď tieto hranice životného priestoru zmiznú? Dokáže človek „byť, či nebyť“ bez hraníc? To je otázka… Každému Hamletovi nech slúži ako odpoveď táto mikrodráma.

==============================

  • TICHO V MASE
    Katarína Vozárová [sk]
    Hrá: Filip Hajduk

    „Všetko, čo sa dočítate na internete, je pravda.“ George Washington

    Viete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal článok, čo práve čítate? Kto je to? Veríte mu? Prehodnocujete? A čo médiá? Majú moc zmeniť myslenie más? Informácie sa ukladajú do našej mysle v tichosti. Nik nepočuje tok myšlienok. Necítite ich. A čo vy viete, možno raz jediný článok úplne zmení váš pohľad na svet. Veríte, že táto inscenácia je o tom, čo ste si práve prečítali? Veď neviete, čo sa odohrávalo v hlave človeka, ktorý písal tento text…

    KRÁTKE SPRÁVY:
    V POSLEDNÝCH ROKOCH JE NA TOM SRDCE EURÓPY STÁLE HORŠIE A HORŠIE. BOJÍ SA, ABY HO NÁHODNÍ OKOLOIDÚCI PRÍLIŠ NEPOŠLIAPALI. ÚDAJNE NIE JE DOSŤ VEĽKÉ NA TO, ABY ZDIEĽALO SVOJE HODNOTY S OSTATNÝMI. DAJÚ SA OČAKÁVAŤ NEPREDVÍDATEĽNÉ INTERMUSKULÁRNE STRETY. NAĎALEJ ZOSTÁVA OTÁZNE, KDE BERIE SPOMÍNANÉ SRDCE TOĽKO SÍL NA NENÁVISŤ VOČI TÝM, KTORÍ SA UTOPILI V MORI ALEBO POSTUPNE ZADUSILI V DODÁVKACH. KAŽDOPÁDNE – PRÍTOMNÍ VERIA, ŽE SA RAZ NIEKEDY VŠETKO VYDÁ TÝM SPRÁVNYM SMEROM.

==============================

Scéna: Katarina Stančić (No Border Machine)
Preklad: Eva Rácová
Fotografia: Eva Rácová/Hamza Makhchoune
Grafika: Sergio Zaldo Molina
Video: Barbora Horská
Svetelný dizajn: Karel Šimek
Technická spolupráca/výroba scény: Milan Slama, Lukáš Kubičina, Martin Fabián
Produkcia: Barbora Šuhajdová

PREMIÉRA: 18. apríla 2018 v kultúrnom centre Záhrada v Banskej Bystrici

==================================

Ďalší účastníci projektu:
Veronika Burgerová, Soňa Mäsiarová, Svetlana Gaško, Virginia Landi, Marta Solari, Lara Vailati, Rossana Gea Cavallo, Elisa Campisi, Enrico Baraldi, Filip Jekkel, Peter Magurský, Filip Sirotiar, Ivan Vanko, Palo Poljovka, Jakub Gaňa, Adam Engler

==================================

O projekte „Terre Promesse – METROPOLIS“

Projekt „Terre Promesse – Metropolis” („Zasľúbené zeme”) iniciovala Vysoká divadelná škola Paola Grassiho v Miláne. Je pokračovaním a rozšírením pilotného projektu „Bussole Rotte“ („Pokazený kompas”) z roku 2016, vďaka ktorému nadobudli realizátori metódu, ako pracovať s tímom tvorcov z viacerých krajín pri príprave krátkych dramatických textov a inscenácií, tzv. mikrodrám. Tvorcovia v nich využívajú divadelný jazyk na prerozprávanie príbehov zo súčasnej meniacej sa spoločnosti a sveta. Vychádzajúc z vlastných pozorovaní, reflektujú témy, ktoré súvisia nielen s budovaním našej spoločnej budúcnosti resp. identity cez poznávanie toho druhého, ale tiež s novými pohľadmi na kultúru, médiá a informačné technológie.

Projekt bol rozdelený do niekoľko realizačných fáz. Hlavným momentom bol proces písania a inscenovania pôvodných koprodukčných hier od mladých autorov o fenoméne migrácie. Tento proces sprevádzala reflexia o vývoji mesta, politikách a medziľudských vzťahoch pod vplyvom migrácie s cieľom premeniť jej silu v prospech spoločenských, antropologických a globálnych zmien. Vďaka formátu projektu sa podarilo prepojiť divadelný tréning, štúdium súčasných reálií a snahu o nové formy sociálnej inklúzie ľudí – označovaných ako cudzinci, migranti či utečenci.

Dramaturgická štruktúra umeleckých aktivít projektu vychádza z dvoch línií: na jednej strane sú to skúsenosti, ktoré umelci z rôznych krajín medzi sebou zdieľali počas rezidencií, a ktoré vyústili do vzniku nových dramatických foriem; na druhej strane sú to vzťahy medzi migrantami a profesionálmi z rôznych oblastí, ich biografie a príbehy, ktoré boli inšpiráciou a súčasťou tvorivého procesu a dialógu medzi účastníkmi. Kým dramaturgia talianskej časti projektu reflektuje najmä vzťah medzi divadlom, komunitnou prácou a sociologickým výskumom v spolupráci s humanitárnymi centrami, dramaturgický prístup v slovenských reáliách sa sústreďuje viac na tunajšie sekundárne aspekty fenoménu migrácie. Ide napríklad o témy ako zobrazovanie cudzincov v médiách, fake news, politická rétorika v kontexte verejnej diskusie o iných kultúrach a náboženstvách, propaganda, nacionalizmus, dehumanizácia jazyka na sociálnych sieťach či otázka miery solidarity a zodpovednosti za podobu Európy a sveta, v ktorom žijeme, či v akom chceme žiť.