HAIKU – UMENIE NA TRI RIADKY - prednáška pre verejnosť na tému japonského umenia haiku, jeho vznik a aktuálny stav

Miesto konania: expozícia Múzeum – domov múz

www.svkbb.eu

„Haiku je báseň.
Päť – sedem – a päť slabík.
Podivná forma.“


Haiku je básnička na tri verše. Zdá sa, že na takom malom priestore sa nedá nič vysloviť. Ale všetky veľké pravdy sú na tri riadky. A aby to nebolo také ľahké, tie verše majú určený presný počet slabík. Prvý obsahuje 5 slabík, druhý 7, tretí znova 5. Päť, sedem, päť. Spolu sedemnásť. A to je všetko.

Haiku je umenie, veda, majstrovstvo. Je to básnická forma rovnako ako životný spôsob. Žije už vyše päť storočí. Japonskí majstri tejto formy vyznačili niekoľko vlastností, ktoré by malo dokonalé haiku spĺňať. Go-šiči-go - klasický japonský rytmus. Kigo - nejaké prírodné slovo (májový dáždik či sakury, chryzantémy, holý konár). Kiredži - doslova: slovo-rez. Wabi - patina, čaro zabývanosti a ohmatanosti, akési oduševnenie vecí nánosom času. Sabi - melanchólia filozofického odstupu, sladká samota, v ktorej človek môže počúvať hlas vlastného vnútra. Hosomi - štíhlosť: básnička musí mať švih a byť štíhla. Karumi - ľahkosť podania. Šibumi - horkosť, striedmosť znamená: sladkosť je iba náznakom a je vždy nerozlučne spojená s trpkosťou. Haiku môže vyvolávať emócie, nesmie ich však obsahovať. Čím viac významu v slovách, tým menej významu v samom haiku.

V Japonsku bola poézia neoddeliteľnou časťou spoločenského života. Ľúbostná korešpondencia bola literárnou formou. Nebolo vari príležitosti, ktorú by zúčastnení nesprevádzali básňou, nech to už bola návšteva, odovzdanie daru, osobné výročie, rodinná udalosť, smrť blízkeho...

Haiku vzniklo zo starej japonskej básnickej formy zvanej tanka z 10. storočia. Bola to päťveršová báseň, z ktorej sa postupne odtrhli prvé verše a dostali názov haikai. Mali vtipný námet, rôzne akrostichy, kalambúry a znamenalo to ľahkovážna báseň.

Bola to takmer spoločenská hra, ktorej účastníci radili k sebe stanovený počet veršov podľa presných pravidiel, určujúcich napríklad, v ktorom verši môžu alebo musia byť spomenuté kvety, koľkokrát sa v ňom môže vyskytnúť slovo luna, ktoré slová môžu alebo nesmú byť v susedných slohách, pričom báseň nemala obsahovú líniu a tvorila celok najmä spĺňaním pravidiel.

O postupný vzostup novej poézie sa zaslúžila najmä vrstva vzdelancov, ktorá sa vytvára v mestách. Patrili k nej predovšetkým príslušníci nižšej šľachty, ktorých omrzelo neužitočné vojenčenie. Najmä tí, ktorí mali literárne alebo vedecké ambície, ochotne odkladali samurajské meče a prichádzali do miest, kde sa mohli venovať povolaniam lekára, učiteľa, literáta...